220

220. To The Lighthou


221

221. Adam Raised a C


222

222. Born to Run


press

Fan Fiction

Something Else - kapitola 11

- 27.5.2016 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 10.

- 28.7.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 9.

- 20.6.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Rozhovor

Rozhovor s Katherine Henson

Rozhovor s Katherine Henson

Katherine Henson je nyní již bývalá hlavní postava skupiny No Fate, která pracuje na projektu Terminator: Connor Chronicles. Rozhovor ... čtěte

Náhodný obrázek

Zajímavosti

Timeline
Magicbox o DVD TSCC a plánech na rok 2009

T-SHOP

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 1 3DVD
První série s českými titulky.
Cena: 268 Kč
od: 22. 10. 2008

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 2 6DVD
Druhá série s českými titulky.
Cena: 399 Kč
od: 10. 3. 2010

Terminator Salvation: Temný počátek
Krátký Machinima prequel k Terminator: Salvation
Cena: 199 Kč
od: 10. 03. 2010

Stastiky

press

Sila mysle - 6. časť

Kapitola šiesta: Lovci a plamene

Dom Connorovcov, predmestie Los Angeles, štát Kalifornia
17:45

V garáži pri dome vládla ponurá atmosféra. Connorovci a Derek stáli pri ukradnutom Mercedese, iba Cameron bola pri bočnom okne a skenovala vonkajšiu ulicu. Derek sa snažil sledovať Sarkissiana, ale stratil ho. Sarah jeho nezdarom nebola nadšená a nahnevane zabuchla kufor auta, v ktorom ležala nehybná mŕtvola.

"Musíme ho nájsť," povedala.

"Musíme odtiaľto zmiznúť," povedal rozhodne Derek. John nesúhlasne zavrtel hlavou.

"Nie, nie, nebudeme..."

"On vie, kde bývame, John," prerušil ho Derek.

"To je jedno, nebudeme utekať," namietol John. "Dnes nie."

"Tento dom má na vstupných dverách pripichnutý obrovský terč," povedal Derek s pohľadom upretým na Johna.

Sarah sa na Dereka chvíľu dívala. Odrazu zazvonil telefón. Všetci si vytiahli telefóny, ale nikomu z nich nezvonil. Znovu k ním doľahlo tlmené zvonenie. Sarah otvorila kufor a z náprsného vrecka mŕtvoly vytiahla telefón, ktorý podala Cameron.

"Postaraj sa o to."

Cameron zodvihla a stlačila tlačidlo reproduktora.

"Haló?" ozvala sa zmeneným hlasom mŕtveho muža.

"Sleduješ ešte tých dvoch?" spýtal sa hlas na druhej strane.

"Práve sa na nich dívam," odpovedala Cameron. Ostatní ju nervózne pozorovali.

"Mám dojem, že na mňa niekoho nasadili. Začína tu prihárať. Prines oboch sem." Na druhej strane sa ozval obsadzovací tón. Sarah zabuchla kufor auta.

"Sem? A kde to je?" spýtal sa Derek a pohľadom prelietal medzi Cameron a Sarah. Sarah potriasla hlavou.

"Hej, čaká, že sa k nemu ten chlap každú chvíľu vráti," pokračoval naliehavo. John odvrátil pohľad. "Keď nepríde, dovalí sa každú chvíľu sem k nám, jasné?"

John sa zachmúril. "Mami," oslovil ju. Sarah odmietavo pokrútila hlavou.

"Nemôžeme tu ostať, keď je niekde tam vonku," povedala s pohľadom upretým na Johna. "Je to príliš riskantné." John sa na ňu odmietal pozrieť. "Je mi ľúto," dodala potichu.

"A čo David? Veď ich odtiaľto vylákal preč, nie? Cameron to potvrdila," skúsil ešte poslednú šancu John. Derek sa na neho zadíval. "Sleduje ich už vyše troch hodín!"

"Nemáme o ňom žiadne správy, tak ako ho chceš nájsť?" spýtal sa Derek. "Počul si to. David Sarkissiana dosť znervózňuje, tak dúfajme, že ho nevydurí rovno k nám..."

Zrazu sa ozvalo zaklopanie na garážove dvere, načo sa všetci otočili.

Derek a Sarah sa postavili pred Johna so zbraňami namierenými na dvere. Cameron vykročila k dverám a otvorila ich. Derek so Sarah boli pripravení strieľať, no nemuseli.

Dnu pomaly vošla mulatka v zakrvavenom bielom tričku a tmavomodrej mikine. Derek a Sarah sklopili zbrane. Za mulatkou stál modrý Ford s odklápacou strechou zo sedemdesiatych rokov. Cameron sa na ňu dívala. Mulatka jej pohľad bezvýrazne opätovala.

"Môžem vás zaviesť za Sarkissianom," povedala potichu.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

dom Connorovcov, predmestie Los Angeles, štát Kalifornia
na druhý deň, 16:30

Prsty ťukali po klávesnici notebooku. John sedel v zadnej izbe za stolom a dešifroval dáta z harddisku, ktorý predchádzajúci večer vzali zo Sarkissianovej pracovne. Sarkissian bol vďaka Derekovi mŕtvy. David sa tam ale neukázal, rovnako ako ani u nich doma.

Prsty sa na chvíľu zastavili. John si unavene pomasíroval spánky. Dešifroval tie dáta takmer celú noc a aj celý uplynulý deň. V hlave sa mu vyrojili príjemné myšlienky. Derek mu pred troma hodinami ukázal jeho päťročného otca. Nielenže tá prechádzka padla Johnovi vhod. Krajší darček k narodeninám od svojho strýka nemohol dostať.

Chvíľu o Derekovi premýšľal. Odrazu mu v mysli vyplynul rozhovor, ktorý včera nadpriadol Derek v modrom Forde počas cesty od Sarkissiana k nim domov.

"Ktovie, ako by to dopadlo, keby Sarkissianovi ľudia natrafili na Davida," utrúsil Derek. "Pochybujem, že sa ešte vôbec ukáže..."

"Mohol by si mu trochu viac veriť, Derek," povedal John. Derek sa k nemu nahnevane otočil.

"Ty by si mal byť trochu menej dôverčivý, John," odsekol. "Naozaj si myslíš, že zvládneš to monštrum? Akoby nestačilo, že tu máme ju," ukázal na Cameron.

"Derek..." ozvala sa Sarah, no Derek sa nenechal odbiť.

"Okrem toho, zaujímalo by ma, kde vlastne David je," pokračoval rozohnene. "Mal ich sledovať, no akoby sa po ňom zľahla zem. Ak aj sledoval Sarkissianových ľudí, prečo nás nečakal pri ich hlavnom stane? Vôbec by ma neprekvapilo, keby nás teraz čakali pri dverách nášho domu..."

"Prečo by to chcel spraviť?" opáčil John.

"Nedá sa mu veriť, John," nenechal ho dopovedať Derek.

"To by už stačilo, Reese," povedala veliteľským tónom Sarah. "Pokiaľ ide o dôveru v Davida, ukáže sa, či bola opodstatnená alebo nie až vtedy, keď sa vráti," zakončila rozhodne, takže ďalšia diskusia bola zbytočná, hoci Derek zamrmlal niečo v zmysle: "Ten sa sotva vráti..."

John si vzdychol a nehovoril nič. Derekova nedôvera voči Cameron ho už dlho unavovala. John by chcel veriť aj Davidovi, no Derek mu nedával žiadnu šancu. John tomu nerozumel. Ak by ho David naozaj chcel zabiť, mohol to spraviť kedykoľvek a nezastavila by ho ani Cameron...

John potriasol hlavou a snažil sa sústrediť na dekryptovanie súborov. Včerajší vzájomný súboj medzi Cameron a Davidom mu nedal pokoj. Po prvé, David dokázal zmlátiť Cameron vlastnými rukami. Po druhé, David nejakým záhadným spôsobom dokázal útočiť na Cameron iba ...myšlienkou? Pohľadom? Davidovo "vysvetlenie" Cameroninho pádu ako zakopnutia sa mu nepozdávalo. Na to bola Cameron príliš vyspelým kyborgom, aby sa jej stala takáto banalita. Okrem toho, ak by aj spadla, ako to, že ležala na zemi ako priklincovaná, keď na ňu David mieril svojou zbraňou a nedokázala sa ani pohnúť?

Bolo jasné, že David o sebe niečo dôležité tají. Išiel z neho strach, no napriek tomu sa k Johnovi správal vcelku priateľsky. Včera cestou k nim zo školy sa mu dokonca ospravedlnil za to, že mu vrazil, keď ho John chcel od Cameron odtŕhnuť. Veľa toho nenahovorili, no napriek tomu John z neho nemal tak zlý dojem, aký neskôr dával najavo Derek. Nech to už bolo s Davidovou budúcnosťou akokoľvek, John bol rád, že teraz stojí skôr na ich strane, než keby bol proti nim. Bojovali za zmenu budúcnosti k lepšiemu. To mohlo zahŕňať aj Davida.

John znovu potriasol hlavou a sústredil sa na dešifrovanie. Prsty sa roztancovali na klávesnici. Na vyhľadávanie kľúčových súborov používal parametre kľúčových slov "Sarah + Connor", "Turek" a "Sarkissian". Napriek tomuto vymedzeniu tam tých súborov bolo i tak požehnane.

Sarah ho zamyslene pozorovala. Obrátila sa ku Cameron, ktorá sa takisto dívala na Johna.

"Prečo to tak všetko vychádza?" spýtala sa unavene Sarah, akoby pre seba. Cameron na ňu bez slova hľadela. "John má dnes narodeniny a my tu riešime, ako zastaviť Skynet."

"Zastavenie Skynetu má najvyššiu prioritu popri chránení Johna Connora," povedala Cameron.

Sarah na ňu útrpne pozrela. "Čo z toho, keď môj syn nemôže aspoň raz normálne osláviť svoje narodeniny," vzdychla si. Vytiahla z vrecka peňaženku a podala Cameron niekoľko bankoviek.

"Choď do mesta a kúp tortu," povedala. Cameron vzala peniaze. "John má rád čokoládovú. Skús sa po nejakej poobzerať, prípadne aj s orieškami. A nie že ju ukradneš," pohrozila Cameron.

Cameron vyzerala, že chce niečo povedať, no zjavne si to rozmyslela. Otvorila dvere a odišla.

Sarah sa obzrela a zbadala Johna, ako sedí v nezmenenej polohe a ako mu prsty lietajú po klávesnici. Trochu sa zamračil. Sarah vykročila k nemu.

Dešifroval ďalší súbor. Po otvorení sa mu ukázali fotky troch ľudí. Vľavo bola jeho mama, uprostred neznámy muž a vpravo Dimitrij, šachový majster, ktorý naučil Turka hrať šach.

"Nevidel si Dereka?" spýtala sa Sarah. John po chvíli pozrel na mamu. "Nie," odvetil a znovu pozeral do obrazovky. "Asi bude ešte stále v parku," a znovu ťukanie klávesnice.

"A čo ste tam robili?" pýtala sa ďalej Sarah a prekrížila si ruky na hrudi.

John sa na ňu váhavo pozrel. Rozmýšľal, či jej povie, čo videl. "V parku? Čo... nič, šli sme len na zmrzlinu..."

Sarah trochu podozrievavo naklonila hlavu. Ozval sa šuchot papiera a John sa natiahol za tlačiarňou, odkiaľ vyšli papiere s fotografiami.

"Aha," vstal a podal mame fotku. "Pozri na toto."

Sarah na neho chvíľu hľadela a potom upriamila pozornosť na fotografie. Na jednej bola ona sama.

"Nie si jediná, kto zháňa Turka," povedal. Sarah sa zahľadela na muža s ostrmi črtami tváre, riedkymi tmavými vlasmi a zachmúreným úzkym obočím.

"Kto je to?" spýtala sa Johna.

"To presne neviem, ale prišiel po Dimitrijovi a pred tebou."

"Sarkissian mal dosť času predať mu Turka," poznamenala Sarah. John sa posadil k notebooku. "Nie je toho veľa, ale aspoň niečo," povedal a znovu sa zahĺbil do práce.

Sarah si sadla na posteľ a položila papiere vedľa seba. "Chceš si dať pauzu?" spýtala sa jemne.

"Nie, to je v pohode, môžem robiť ďalej" znela okamžitá odpoveď.

"A ako asi môžeme osláviť tvoje narodeniny, keď tu stále sedíš?" pokračovala Sarah. John sa obzrel a na tvári sa mu objavil náznak úsmevu. "Ty si si vážne myslel, že som zabudla?"

John sa zahniezdil. "Musíme predsa riešiť dôležitejšie veci, než moje narodeniny," povedal a díval sa na obrazovku.

"Aj tie sú dôležité," nenechala sa vyviesť z miery Sarah.

"Nie, tie, tie... tie nie sú dôležité," pokrútil mierne hlavou John. "Treba nájsť Turka, zastaviť Skynet, Súdny deň... to sú dôležité veci... to je náš život." Pozrel sa na mamu, ktorá ho sledovala.

"Naše poslanie," opravila ho. Chvíľu bolo ticho. "Toto je náš život. Ak nám na ňom prestane záležať, sme stratení." John sa pozrel na notebook, potom späť na mamu.

"No, ak to berieš takto..."

"Poslala som Cameron pre tortu," povedala a Johnovi sa rozlial na tvári široký úsmev. "A čo chceš na večeru?"

"Nechcem ťa nijako uraziť, ale nemôžeme sa najesť niekde inde?" spýtal sa šibalsky.

"Áh!" dostala zo seba Sarah a zasmiala sa. "To by snáď šlo," súhlasila.

John sa usmial a súhlasne prikývol. "Tak fajn, nech už to len vypnem."

Chvíľu ťukal na klávesy, keď mu vyskočilo okno s identifikačnými papiermi a ďalšou fotografiou. John sa na to bližšie pozrel. Sarah to neuniklo, takže sa postavila k Johnovi.

"Čo tam máš?"

"Ten, ktorého Derek zabil... ten, čo ma..."

"Sarkissian?" dopovedala Sarah.

"Myslím, že to nebol Sarkissian," odvetil John.

Na obrazovke svietili identifikačné údaje:

priezvisko: SARKISSIAN
meno: MARGOS
dátum narodenia: 22.1.1973
pohlavie: muž
miesto narodenia: JEREVAN, ARMÉNSKO
dátum vydania preukazu: 1.3.2001
dátum platnosti preukazu do: 2.3.2015

John klikol na fotografiu pre zväčšenie a ukázala sa im známa tvár barmana v podniku, ktorý včera prepadli. Tvár skutočného Sarkissiana.

Ani jeden z nich sa nezmohol na slovo.

Hneď nato sa vonku rozľahla dunivá explózia. Obaja sa zdesene obzreli a Sarah priskočila k oknu. Ich džíp, do ktorého nastúpila Cameron, vyletel do povetria.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

neďaleko domu Connorovcov
16:30

Zlatisté svetlo... šeptajúce hlasy... výbuch terénneho auta... záblesk... krívajúce zjazvené dievča na ulici... záblesk... prevracajúci sa tereniak... záblesk... Cameron pritlačená medzi dva nákladiaky a zúfalo kričiaca... záblesk... Cameron mieriaca pištoľou na Johna... záblesk...

Bolesť prepukla naplno. David si ruky pritlačil na spánky a silno ich stláčal, aby bolesť ľahšie ignoroval. Po niekoľkých dlhých okamihoch to postupne povolilo a ostalo iba slabé pulzovanie, ktoré zakrátko zmizlo.

"Dopekla i s tými zábleskmi," zavrčal a pošúchal si spánky. Práve sledoval troch chlapíkov, ktorí mali namierené k domu Connorovcov a muselo sa mu pritrafiť zrovna toto.

Ráno pred ôsmou mu takmer ubzikli, keď sledoval hlavný vchod do Sarkissianovho baru. Vyšli cez zadný východ a keby neišli autom, mohol by na predný vchod čumieť až do neviemkedy. Rýchlo sadol do svojho Forda a vyrazil za nimi. Očividne tušili, že im je za pätami, lebo celý deň sa bezcieľne krútili po meste. David však mal času aj benzínu dosť.

Okolo štvrtej popoludní im David na chvíľu zmizol z dohľadu. Zjavne si mysleli, že sa ho striasli, takže bez obáv zamierili rovno ku Connorovcom. Kúsok pred domom s číslom 204 zastavili a vystúpili. David blok od nich zastavil a tiež vystúpil. A potom sa objavili tie záblesky.

Vyšiel na dlhú ulicu Laurel Avenue. Asi štyridsať metrov pred ním kráčali tí traja chlapíci, ktorých sledoval už odvčera. Ak predtým mal nejaké tušenie, teraz to vedel naisto: tí chlapi išli po Connorovcoch. Najhoršie na tom bolo, že nemal ako Connorovcov varovať.

Mám strieľať? hútal David. V plátenom rybárskom obale prehodenom cez plece mal svoju loveckú pušku, v pravom pásovom púzdre Orla a na ľavej strane pásu mal pripevnený otcov revolver Magnum. Všetko zakryté hnedým vychádzkovým plášťom. Bol teda v palebnej výhode, ktorá mu však bola nanič. Práve prešlo okolo policajné auto a David nemal záujem o prestrelku s mužmi zákona. Musel iba ďalej sledovať, ako sa to celé vyvinie.

Keď chlapi boli kúsok od domu, holohlavý chlap s fúzami, ktorý stál pri džípe, sa k nim pripojil. Zvyšní dvaja sa obzerali, zjavne kontrolovali situáciu. Policajné auto bolo z dohľadu, ale nie z dosluchu. Ulica bola stále príliš tichá.

Musím ich zastaviť, pomyslel si David a rezko k nim vykročil. Zrazu sa jeden z nich, zjavne vodca skupiny, otočil a pozrel priamo na Davida. Kývol druhému chlapíkovi, čo stál vedľa neho, smerom na neho.

David akoby nič odbočil za roh. Strhol si pušku z ramena a vyčkával. Keď začul kroky blízko seba, okamžite vyletel spoza rohu a pažbou vrazil chlapovi do brucha. Muž ledva reflexívne zdvihol ruky na obranu a už sa ozvalo bolestivé zaskučanie a zložil sa na kolená. David položil pušku na zem a odvliekol chlapa za roh.

Chlapík sa trochu pozbieral a snažil sa vykrútiť Davidovi ruku. Skôr, než ju stihol uchopiť, David ho držal armádnym chmatom okolo krku, čím mu spôsoboval dusenie.

"Kto ťa to na mňa poslal?" zašepkal chlapovi do ucha. Odpoveďou mu bolo nezrozumiteľné chrčanie. Trochu povolil zovretie a ozvalo sa sípavé nadýchnutie.

"Choď do pekla," zachrčal chlap, načo David omnoho viac zosilnil zovretie.

"Prosím, nezabíjajte ma," dostal zo seba chlap vystrašenejšie. Ajhľa, náhla zmena názoru na vzájomnú spoluprácu vždy poteší, no nie, braček?

"Bol to Sarkissian... kch... poslal ma Sarkissian," pokračoval pridusene. Hopla, Connorovci včera našli asi nesprávneho, bleslo Davidovi hlavou.

V tom sa chlap čudne uškrnul. "Môžem ťa uistiť... že kto prvý sadne do auta... chytí pekný bronz, kámo..." chripľavo sa zachichotal. "A dostane pekný... efekt zadarmo..."

O-ou.

"Tak tebe to pripadá smiešne, čo?" zasyčal mu David do ucha a jediným úderom mu zlomil väzy. Ozvalo sa prasknutie a chlap sa bez slova zrútil na zem.

David ho prevrátil na chrbát a na chvíľu sa mu zadíval do očí. Svetlo života v nich práve vyhaslo. Posledná vec, ktorú chlap videl, bola Davidova tvár bez štipky ľútosti a do uší sa mu predrali posledné zvuky.

"Pozdravuj peklo," precedil David a odvrátil sa. Chlapove oči zoskleneli a už viac nevideli.

Vyšiel spoza rohu a zbadal známy tmavý džíp kúsok od domu s číslom 204. Na mieste šoféra sedela Cameron. David si všimol, že sa niekam uprene zadívala, keď v tom sa ozvala mohutná detonácia. David sa reflexívne odvrátil a rukami si zakryl tvár. Obzrel sa a zbadal, ako džíp poskočil v oblaku ohnivej gule a dopadol naspäť s takou silou, že sa podvozok úplne rozlámal. Jazyky ohňa olizovali posledné nezhorené súčiastky džípu.

"Dočerta", vykĺzlo Davidovi.

Už to začína, ozval sa hlas v jeho hlave. Budúcnosť sa napĺňa...

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

David hmatal po puške, ale na pleci mu nevisela. Určite som ju nechal pri tom chlapovi, pomyslel si namrzene a utekal k mŕtvole schovanej za kríkmi pri dome. Zbadal svoj plátenný obal a vydýchol od úľavy.

"Prepáč, Stella, že som ťa tu nechal," zahundral láskyplne a prehodil si pušku cez rameno. Ponáhľal sa naspäť, keď v tom prudko zastal. Cameron práve vyšla z džípu a mala namierené do domu. David si všimol niekoľko jaziev na tvári a hlavne to, ako krívala na pravú nohu.

Ten výbuch jej musel dať poriadne do tela, uvažoval hlas v jeho hlave.

"Nevyzerá, že by jej niečo vážnejšie bolo, až na tie jazvy a krívanie," zahundral David.

Možno má nejakú poruchu vo vnútri, namietol hlas. Stroje predsa majú čip, ktorý im slúži ako mozog. Je úplne uzavretý v lebke a počas výbuchu mohol tlak s čipom niečo porobiť.

"To dáva zmysel," uznal David. "Ale asi aj ja mám dosť, keď sa bavím s vlastnou hlavou."

Občas si musíš pokecať s niekým inteligentným, odvetil hlas. David sa pousmial a zavrtel hlavou.

"Musím zistiť, čo je s Connorovcami," zahundral a vykročil k domu, ale znovu musel zastať. Jeho citlivý sluch zachytil zvláštny buchot, ale nevedel rozoznať, čo presne bolo zdrojom hluku. Pristúpil takmer k dverám, ale hluk medzi tým utíchol.

Chvíľu načúval, ale už nič sa neozvalo. Siahol na kľúčku, keď sa ozval ďalší hromový výbuch, tentokrát zvnútra domu a súčasne s ním aj výstrel z pištole. Tlaková vlna bola tak silná, že Davida zhodilo zo schodov na zem, hoci bol na druhej strane dverí.

Okamžite vstal a rozbehol sa k autu. Nemal záujem na tom, aby ho tu pochoval rúcajúci sa dom. V tom sa ozvalo rinčanie skla na poschodí a z okna vyskočil John. Zgúľal sa zo strechy dole a tvrdo dopadol na zem, nasledovaný svojou mamou. Obaja sa ihneď postavili a utekali, čo im sily stačili smerom na sever. Davida si vôbec nevšimli. O krátku chvíľu sa otvorili dvere a vyšla z nich Cameron. Rozhliadala sa okolo a zjavne Connorovcov ešte videla, lebo krívajúc vykročila tým istým smerom.

Davidova ruka trhla k pažbe Orla, ale nevytiahol ho. Otočil sa, že pôjde k autu, keď v tom sa ozvalo zvonenie telefónu. Cameron už mizla v diaľke. David zbadal na tráve telefón a opatrne ho zdvihol. Asi vypadol Johnovi, alebo Sarah, keď zleteli dole zo strechy. Zvonil mu v ruke, ale netušil, čo má s tým prístrojom spraviť. Vyklopil kryt a zvonenie prestalo.

V tom sa v telefóne ozval Derekov hlas.

"Haló? John? Si tam?" David si nebol istý, kam presne má hovoriť. Urobil kompromis tým, že si priložil mikrofón k uchu a slúchadlo k ústam.

"Derek?... é... tu je David," ozval sa trochu nesmelo. Na druhej strane bolo ticho. David si myslel, že Derek to zložil, keď v tom začul pri ústach Derekov hlas.

"To si ty, David?" vyznelo to neveriacky. "Kde je John a Sarah? Neberú mi telefón." Derekov hlas znel teraz ustarostene. David si otočil mobil slúchadlom k uchu.

"No... som to ja," odpovedal David. "Prišiel sem Sarkissian... teda, k vášmu domu. Včera ste dostali nesprávneho. Jedného chlapa som odpravil, ale vyhodili do vzduchu váš džíp, v ktorom sedela Cameron. Ten výbuch s ňou niečo porobil... Sarah a John pred ňou utekajú na sever, do centra..."

"Dofrasa," zaklial Derek. O chvíľu sa ozval znova. "Kde si vlastne celú dobu trčal?" spýtal sa Derek. David ho nemusel vidieť, aby z tónu počul, aký bol nahnevaný.

"Sledoval som Sarkissianových ľudí po celom meste až k vášmu domu," odvetil. Poobzeral sa a do druhého ucha mu začali prenikať stúpavé a klesavé zvuky sirény. "Počuj, nemôžem sa príliš zdržiavať, budem sledovať Cameron a skúsim ju zastaviť, okej?"

Derek zjavne váhal. "Fajn," ozval sa napokon. "Idem tam." Zaznel obsadzovací tón.

David chvíľu na telefón zízal. Potom iba pokrútil hlavou, strčil si ho do vrecka a pobral sa k autu. Za chvíľku sa ulicou rozľahlo kvílenie pneumatík Forda a Lauren Avenue onedlho stíchla. Jediným dominantným zvukom boli tlejúce plamene. O sedem minút ulica znovu ožila príchodom hasičov. Čierny dym však naďalej stúpal do neba ako posol neblahej zvesti.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

kostol Ježiša Spasiteľa sveta, centrum Los Angeles
18:45

Pri chodníku zastavil tmavomodrý Ford. Dvere však ostávali zavreté. David sa díval na kostol, na ktorého čelnom modrom múre bol namaľovaný nejaký muž v bielom odeve s prepásaným červeným plášťom a nad ním červený nápis na oblúkovom pergamene: M. JESUS EL SALVADOR DEL MUNDO. Davidovi to nevravelo nič, poznal iba slovo JESUS.

Nepokojne jastril očami na všetky strany. Mali tu byť všetci traja: John, Sarah i Cameron. Kto bol lovec a kto lovený? Cameron prenasledovala Johna a Sarah, on zas ju. Kto loví jeho? Firme síce zmizol na čas z dohľadu, ale neveril, že by sa len tak vzdali pátrania po ňom. Budú chcieť najmenej vyrovnať účet za obe komandá, ktoré im rozprášil. Ešte sa uvidí, kto tu koho loví, pomyslel si David trpko. On bol ten, kto vyrástol a žil, aby lovil.

Z myšlienok ho vytrhlo hlasné buchnutie dverí. Obzrel sa doprava a zbadal Sarah a Johna nastupovať do svetlomodrého tereniaku Jeep Grand Cherokee. Sarah majiteľa prudko odstrčila. Rázna ženská, pomyslel si takmer obdivne. Tereniak vyrazil dopredu.

Davidovu pozornosť upútala dievčenská postava kúsok pred ním. Bola to Cameron. Dívala sa za tereniakom, ktorý po chvíľke bol nútený odbočiť doľava, aby sa vyhol zrážke s veľkým ťahačom. Cameron rýchlo vykročila cez cestu. David ju s prižmúrenými očami pozoroval. Vypočítala si to dobre. Pri rýchlosti svojej chôdze veľmi vhodne pretne trasu Connorových tereniaku, keďže išla krížom cez továrenské pozemky.

David sa okamžite rozhodol. Naštartoval a vyrazil za Connorovcami. Pozorne sa díval, aby neprešvihol odbočku. Mal dojem, že ju minul a musel sa prudko otočiť, aby sa vrátil späť. Tentokrát odbočil správne, tak si aspoň myslel. Šliapol na plyn a vyrazil dlhou úzkou uličkou, kde bolo vidieť spúšť rozhádzaných odpadkov. Zjavný dôkaz Sarinho šoférskeho umenia.

Zbadal niekoľko bezdomovcov nervózne stojacich tesne pri múre. Zastavil pri nich a sklopil okienko.

"Zdravím, mládenci," pozdravil sa im. Zo dvaja mu kývli hlavou. "Počujte, nevideli ste tu taký svetlomodrý tereniak? Zdá sa mi, že šiel tade..."

"Jasné," ozval sa mrmlavo chlapík s dlhými povädnutými vlasmi. "Hnal sa tadeto ako nejaké poondiate tornádo..." ukázal smerom k ústiu uličky, zatiaľčo ostatní zachmúrene prikyvovali.

David im kývol. "Vďaka, chlapi, máte to u mňa," usmial sa a šliapol na plyn.

Na konci uličky zastavil auto a vypol motor. Vystúpil a vykročil k východu, keď k nemu doľahla hlasitá ozvena ženského výkriku. Výkriku plného bolesti. David sa ihneď rozbehol a o pár sekúnd vybehol z tunela, kde zbadal prevrátený svetlomodrý tereniak o kus nižšie. Vedľa neho ležala Sarah a nad ňou stála Cameron, ktorá jej práve niečo povedala.

"Nevráti sa!" zrevala Sarah hlasom plným zúrivosti.

Cameron sa obzrela k halám. "Nie, nevráti," doľahol jej bezvýrazný hlas k Davidovi. Sarah niekoľkokrát vydýchla. Cameron urobila asi tri kroky, keď v tom sa Sarah zdvihla a vrhla na ňu. Ledabolo sa otočila a odstrčila Sarah, až ju odhodilo do auta. Náraz ju omráčil. Cameron sa opäť obrátila k halám a odhodlane vykročila vpred.

David uháňal tak rýchlo, že o pár okamihov bol pri Sarah, ktorá sa snažila pozviechať zo zeme. Cameron medzitým bola neďaleko plotov deliacich pozemky.

"Sarah, si v pohode?" spýtal sa jej náhlivo. Tá sa prekvapene pozrela na Davida.

"Čo ty tu..." vydýchla.

"Bol som kúsok od vášho domu, keď som videl, čo sa stalo," rýchlo jej vysvetlil David. "Nemohol som prísť skôr, lebo som sledoval Sarkissianových ľudí minulú noc a aj po dnešný deň." Obzrel sa. "Kde je John?" spýtal sa a pomohol jej vstať na nohy.

Sarah sa trochu zatackala a David ju okamžite podoprel. "On... utekal tým smerom," ukázala k špeditérskym halám. "Ale... ach, au," zasipela od bolesti. Nadýchla sa a hovorila ďalej. "Cameron mu je v pätách..."

Cameron pritlačená medzi dva nákladiaky a zúfalo kričiaca...

Oprel Sarah o tereniak. "Vrátim sa pre auto a vezmem ťa." Sarah odmietavo pokrútila hlavou.

"Ide po Johnovi, treba ju zastaviť," povedala naliehavým hlasom. Teraz to bol David, kto nesúhlasil.

"Nie, musíš ju zastaviť ty s Johnom, ja ju možno tak akurát zdržím," odvetil. Rozbehol sa k Fordu. "Hneď som u teba," zakričal cez plece.

Dobehol k Fordu a naskočil dnu. Sarah sa opierala o auto a úzkostlivé úvahy sa jej preháňali hlavou. Zo srdca sa jej protivila myšlienka, že ona tu trčí a čaká, zatiaľčo jej John sa skrýva pred poškodeným strojom, ktorý ho mal chrániť a teraz ho chcel zabiť. Z otupenosti ju prebral rev blížiaceho sa motora a škrípot bŕzd. Ozvalo sa buchnutie dverí.

"Zdvihni zadok a sadaj dovnútra," zavelil David. Za iných okolností by ju takéto niečo prednesené ešte aj tak necitlivým tónom poriadne vytočilo. Teraz ju ale ovládala jediná emócia. Vlastne dve. Strach o syna a zúrivý hnev na Cameron.

Sarah tackavo nastúpila. Ešte ani nezavrela dvere a David vyrazil. Prekvapilo ju, že nemieril k skladiskám, kam mali namierené John a Cameron, ale išiel ďalej doprava.

"Hej, kam to ideš?" spýtala sa prekvapene. "Oni išli..."

"S týmto tu by sme Cameron ťažko zastavili," prerušil ju David a rukou klepol po palubnej doske. Ukázal k niekoľkým odstaveným ťahačom napravo, ktoré si predtým nevšimla.

"Budeš potrebovať niečo poriadne," povedal a zastavil pri jednom obzvlášť starom. Poobzeral sa. "Toto je asi jediný pojazdný," zahundral. Sarah vykopla dvere a vyšla von.

Hej, to je tvoje auto, zasyčal hlas v jeho hlave. Mohla by byť trochu zdvorilejšia k cudziemu majetku...

"Dokážeš to naštartovať?" zavolal za ňou, keď už otvárala dvere. Sarah prikývla.

"Okej, tak idem," zahundral si pre seba. Zavrel za ňou dvere a vyrazil.

A ani nezavrela za sebou dvere, ozval sa hlas znovu.

"Drž hubu," zavrčal David. Po chvíli strhol volant doľava a šmykom zastavil pri bočnom vchode do špeditérskej haly. Otvoril dvere a vyskočil von. V behu vytiahol z obalu loveckú pušku. Začínal sa súboj o čas.

Ja som ty, odvetil hlas pobavene. Takže výsledný efekt by bol zrejme nanič...

David iba potriasol hlavou a vrazil dnu. Poobzeral sa, no nikde nevidel ani Johna, ani Cameron. Započúval sa a začul štartovanie motora nákladiaku, ktorý hneď zhasol. Ozvalo sa to znovu. A znovu. Prichádzalo to zľava.

Rozbehol sa tým smerom. Okrem zvuku jeho rýchlych krokov začul aj bucnutie dverí a ďalšie kroky, ktoré zneli nepravidelne. To musela byť Cameron.

Narazil na zavreté dvere. Vrazil do nich ramenom, ale nepovolili. Poriadne sa rozohnal a vykopol ich z pántov, až s rachotom padli na zem.

David ich preskočil a uháňal dopredu. V tom prudko zastal.

Cameron sa postavila pred nákladiak s naštartovaným motorom, vo vnútri ktorého sedel John. Cameron sa napriahla a šmarila niečo kovové do kabíny. John rýchlo uhol a tá kovová vec prerazila sklo, ktoré s rinčaním spadlo dovnútra a črepiny zasypali Johna.

David okamžite prilícil pušku a namieril na Cameron. V optike mu tancovala Cameronina hlava.

"Tak ukáž, Stella, čo je v tebe," zamrmlal a priložil prst k spúšti.

Skôr než ju stihol stlačiť, ozval sa rev motora zvonku. Cameron sa obzrela a David zaváhal. Dnu sa vovalila Sarah v ťahači a rútila sa na Cameron. Cameron sa otočila a vykročila k Johnovmu nákladiaku. V tom ju Sarin ťahač zozadu prirazil k nákladiaku.

To bolo rýchle, pomyslel si David.

Sarah držala plyn v snahe udržať Cameron zakliesnenú, až jej zadná náprava mierne poskakovala. Hala sa začala napĺňať ohlušujúcim revom kolies, motora a smradu zo spálených pneumatík a výfukových dymov.

John vzal francúzsky kľúč, ktorý po ňom hodila Cameron. Vybil ním zvyšok čelného skla a vyliezol von so skrutkovačom v ruke. Priskočil ku Cameroninej hlave, ktorá trčala medzi kapotami nákladiakov a pevne zovrel skrutkovač v ruke.

"John. John? Nemôžeš to urobiť," ozvala sa Cameron, keď jej vyhrnul kožu, ktorá sa upínala na lebku. "Ani nevieš, čo sa chystáš urobiť."

"To teda viem," zavrčal John. "Chcela si ma zabiť."

"Nie. John, nemôžeš to urobiť," odporovala Cameron, ale John pokračoval v odnímaní krytu čipu.

"Nerobíš správnu vec. To nie je správne, John. Všetko už je v poriadku. Všetko je v poriadku. Spustila som test." Davidom šklblo.

Blbosť, ozval sa hlas v jeho hlave. Chce ho ukecať...

"To cítim aj sám," zavrčal David a naďalej mieril na Cameroninu hlavu, ak by sa jej náhodou podarilo vyslobodiť.

John na chvíľu prestal. Cameron to využila a hovorila ďalej. "Všetko je v poriadku. Už som opravená." Davidom zase šklblo. "Môžeš mi veriť. Všetko je v poriadku." Znovu šklbnutie.

"Na čo čakáš?" zrevala Sarah z ťahača a držala zošliapnutý plynový pedál.

"Ona to nevie," povedala Cameron a John sa pozrel na mamu a späť na Cameoron. "Nevie o tom. Už som v poriadku. Som v poriadku. Spustila som test. Všetko je perfektné. Som perfektná."

"John!" znovu zrevala Sarah. David sa cítil poriadne otrasený z toľkých trhnutí. Ešte nikdy nikto pri ňom toľko neklamal.

"Ospravedlňujem sa za to, čo som spravila," hovorila čoraz naliehavejšie. "Ospravedlňujem sa, to som nebola ja." David začínal v hlave cítiť pulzujúcu bolesť. Keby nebol John tak nebezpečne blízko Cameron, už dávno by jej prebil hlavu nábojom z bronzovej zliatiny.

"Musíš to pochopiť, to som nebola ja," mlela Cameron a na tvári sa jej zjavilo niečo ako zúfalstvo. "Nebola som to ja! Nemôžeš to dopustiť, John! Nemôžeš!" John konečne vyklopil ochranný kryt čipu.

"Prosím, počúvaj ma!" zvolala Cameron zúfalo. Mala poobratenú hlavu k Johnovi "Počúvaj ma, nechcem odísť! Prosím, John, prosím!"

Sarah stále držala plyn. John však váhal. "John, počúvaj ma. Nechcem odísť."

Načo ten idiot čaká?

"Prosím... John, prosím." John vyzeral, akoby chcel prestať. "Som v poriadku." Zase trhnutie. "Počúvaj ma. Nechcem odísť. Ospravedlňujem sa. To som nebola ja. Som opravená. Spustila som test," hovorila Cameron s otvoreným zúfalstvom v očiach i v hlase.

Čo toľko omieľa dookola tie testy? Určite nie je v poriadku. David prestal mieriť a ľavou rukou si pošúchal spánok. Toto začínalo byť neznesiteľné.

"Všetko je perfektné, môžeš mi veriť."

To určite, ty plechová hlava...

"John Connor!" ozvala sa Sarah znovu.

"Milujem ťa!" skríkla Cameron. "Milujem ťa, prosím!" Na Johnovej tvári sa objavilo niečo ako úplný šok. "Milujem ťa, John, a ty miluješ mňa!"

Au, to muselo byť tvrdé...

David iba prekvapene vyvaľoval oči. John vyzeral totálne otrasený, zatiaľčo Cameron na neho rovnako zúfalo hľadela. Na Sarah nebolo vidieť.

Odrazu sa na Johnovej tvári zjavilo niečo ako hnev a odhodlanie. Chmatol do Cameroninej hlavy a vytrhol jej čip. Cameron zmeravela a v očiach jej vyhaslo svetlo. Sarah pustila plyn a vydýchla od úľavy. John sa chvíľu díval na Cameron a potom zovrel čip v ruke.

V hale zavládlo neprirodzené ticho. David chcel vykročiť ku Connorovcom, keď v diaľke začul škrípanie pneumatík.

Niekto sem ide, varoval ho hlas.

"Dočerta," zahundral David a vyrazil tým istým smerom, odkiaľ prišiel. V behu zodvihol púzdro, ktoré odhodil počas cesty dnu. Zadíval sa smerom k vchodu do haly a zbadal rútiacu sa červenú sanitku. Schoval sa za auto a sledoval ju.

Zastavila vedľa vchodu. Vyskočili z nej dvaja muži a rozbehli sa dovnútra. Jedného David spoznal. Bol to Derek. David si unavene pošúchal čelo. Bolesť ustupovala.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

opustená špedičná hala Fed Ex-u, továrenská štvrť, Los Angeles
19:50

David čupel za debnami a načúval. Prítomnosť toho druhého chlapíka ho znervózňovala, preto sa Connorovcom neukázal. Sarah po tej dramatickej scéne prešla celú halu, no nenašla po ňom ani stopy. Derek vyzeral prekvapene, keď mu hovorila, ako ich David dohnal a ešte prekvapenejšie, keď sa nenašiel. Druhý chlap zatiaľ ošetril Johna a potom sa venoval Sarah.

David sa uchýlil za niekoľko debien a počúval, ako sa zhovárajú.

Derek: "Čoskoro by sme mali vypadnúť. Po celom meste ostala za vami poriadna spúšť."

Sarah: "To sme neboli my. Ah!"

Neznámy chlap: "Ospravedlňujem sa."

Derek: "Mala si zavolať skôr. Možno by sme vám s niečím pomohli."

Sarah: "To pochybujem." Po chvíli sa ozvalo kovové klepnutie. "Ako to s tým vyzerá?"

Derek: "Je to šrot. Myslím, že ti Sarkissian nepovedal, kam predal Turka, než si ho zabila."

Sarah: "O tom sme sa veľmi nebavili." Znelo to trochu vyhýbavo. Zavládlo ticho, ktoré po chvíli prerušil Derek: "Videl všetko?"

Sarah: "Videl úplne všetko."

Derek: "Dočerta." Ozvali sa kroky a potom šuchot rifloviny. Niekto si sadol. David typoval Dereka. Mal z nich najťažšiu chôdzu.

John: "Charlie mi povedal, že Cromartie dnes zabil dvadsať chlapíkov z FBI. Je stále tam vonku."

Dočerta, bleslo Davidovi hlavou. Dúfam, že Jamesovi sa nič nestalo...

John: "Je tu kvôli mne. Sú mŕtvi kvôli mne."

Derek: "Sú mŕtvi, pretože niektorí ľudia nedokážu prijať skutočnosť takú, aká sú."

John: "A to je?"

Derek: "To znamená, že so sebou nosia smrť."

John: "Ona bola iná. Ja som ju vytvoril. Ja som ju poslal späť. Je iná."

Derek: "Nie je iná."

John trochu nahnevane: "Jej čip je fyzicky poškodený. Čo znamená, že jej čip sa dá opraviť..."

Derek: "John..."

Po chvíli John: "Potrebujem ju."

To si si pohnojil, kámo.

John: "Zachránila mi život. Zachraňuje mi život!"

Ozvali sa kroky. Podľa ľahšej chôdze asi Sarah. Potom Derekov pevný krok.

Sarah: "Viem, čo si dnes videl. Viem, čo si urobil a som... na teba vážne pyšná." Po chvíli pokračovala. "Možno ju dokážeš opraviť. Viem, že to chceš skúsiť. Ale nemôžem ťa to nechať urobiť. Ja proste... nemôžem."

Po dlhej chvíli John odhodlane: "Tak ju spáľ. Vypadnime odtiaľto, do pekla." Ozvali sa Johnove rýchle kroky.

Ja ju s radosťou spálim, chlapče. Po chvíli ho niečo napadlo. Ešte nie je všetkému koniec...

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

šrotovisko áut, asi 10 km od predmestia Los Angeles
22:20

David vypol motor a vystúpil. Potichu za sebou zavrel dvere. Derek si zatiaľ prehodil Cameron cez rameno a odniesol ju k otvorenému vraku. Sarah s Charliem (ako sa domnieval David) vyniesli z ambulancie nejaké plechovky a svetlice. John zapálil oheň v sude vedľa vraku a bez slova ich sledoval.

David sa vyšplhal na vrak nákladiaku stojaceho asi tridsať metrov vpravo od skupiny a ľahol si na strechu. Pripravil si pušku, ktorú položil na zrolovaný vak a sledoval dianie pri ohni.

Nikdy si nepolož pušku na holý podklad, znela základná poučka, ktorú mu lovec Fred donekonečna vtĺkal do hlavy.

Derek položil Cameron do vraku. Schmatol plechovku a začal posypávať Cameronino telo nejakým bielym práškom.

"Videl som ju toto robiť s tým posledným," ozval sa Charlie, ktorý stál pri Derekovi a pozoroval ho.

"Je to jediný istý spôsob," odvetil Derek a postavil sa od nej. "Najmä pri tomto." Položil plechovicu bokom a znovu vyliezol ku Cameron. "John, ten čip," natiahol k nemu ruku.

John pomaly podišiel k vraku. Otvoril dvere, pristúpil k nehybnému telu a kľakol si k nemu. Derek zostúpil dole.

John chvíľu hľadel na Cameron.

Toto je ozaj silná chvíľa, zahundral hlas v Davidovi. Snáď sa nám chlapec nezosype...

David si ušetril komentár. John zdvihol Cameroninu ruku a položil ju na jej bruchu. Vložil jej do dlane čip a položil svoju ruku na jej.

Ešte nech ju pobozká na čelo a potom môže začať rozlúška vo veľkom štýle.

"Svetlica... kde je?" spýtal sa John meravo. Charlie sa otočil k Sarah.

"Sarah?"

"Áno," prikývla.

Charlie sa natiahol a podal mu ju. Derek podišiel k Sarah a otočil sa naspäť k vraku.

John zovrel svetlicu a hľadel na Cameroninu pokojnú tvár. Potom pozrel na Sarah a pokrútil hlavou.

"Ten debil ju vážne chce prebrať," zavrčal David a nameril pušku na Cameron.

"Prepáč," zašepkal John. Schmatol čip a priložil ho k jej hlave.

"John..." ozval sa Derek. "John, nerob to!" Prikročil k autu, ale John jej strčil čip dnu a bleskovo vytiahol pištoľ, ktorú namieril na strýka. Sarah priskočila k Derekovi.

"Uhni!" odstrčila ho a otočila sa k Johnovi, ktorý namieril na mamu. "John, ona ťa zabije!"

"Je len jeden spôsob, ako to zistiť," precedil.

Cameron sa o chvíľu pohla a otvorila oči. Sarah odstúpila od auta a John takisto, pričom teraz namieril na Cameron.

David pevne zovrel pušku v rukách a namieril na miesto, kde vyčnievala vyrezaná koža. Cameron sa posadila a pomaly pozrela na Johna.

Načo čakáš, strieľaj! velil v ňom hlas.

John nervózne zvieral Glocka v dlaniach a díval sa na ňu. "Si tu, aby si ma zabil, John?"

John po chvíli odpovedal protiotázkou. "Si tu, aby si ma zabila?"

"Nie," prišla odpoveď. David čakal, že ním trhne, ale mal pocit, že to bolo iba slabé ťuknutie, akoby do neho niekto štuchol prstom. Nevedel, čo to znamenalo.

John pomaly sklopil zbraň a podal ju Cameron. Ostatní ho vydesene pozorovali.

"Sľúb to," povedal potichu John. Cameron vzala zbraň a po chvíli ju namierila na Johna. Sarah pomaly sklopila zrak v očakávaní konca. Derek ich sledoval so strachom v očiach.

David mal pocit, že to nevydrží a začne sa bezuzdne rehotať. Priložil prst k spúšti.

Na čo čakáš, strieľaj už konečne! zavrčal hlas v Davidovi. David však váhal. Mal dojem, že stroje zakaždým mieria na hlavu. Mysliš, že je málo efektívne, keď mu prevŕta srdce? spýtal sa hlas najedovane. STRIEĽAJ UŽ, DOČERTA!

Pomaly pritlačil spúšť. Ukáž, Stella, čo je v tebe, pomyslel si druhý krát v dnešný deň.

V tom Cameron sklopila zbraň a podala ju Johnovi.

"Sľubujem," povedala jemným hlasom. John schmatol pištoľ. David nechcel veriť vlastným očiam. Čo to...

Cameron sa pomaly postavila. John jej podal ruku. Ona ju uchopila a dovolila mu, aby jej pomohol vyjsť z vraku. Hodil zbraň mame, ktorá ju automaticky chytila. Tresol dvermi a vzal do ruky svetlicu. Celý čas sa díval mame do očí a tá ho sledovala so zvláštnym výrazom na tvári. John zapálil svetlicu a šmaril ju do vraku. Prášok rozsypaný dnu sa chytil a začal horieť silným červeným plameňom, ktorý osvetľoval tváre okolostojacich.

David sklopil pušku. Nechápal, čo sa stalo. Ako je možné, že sa stalo to, čo sa práve stalo?

"Nič to, dostanem ju nabudúce," zahundral. Žiadne nabudúce nebude, hlupák, ozval sa hlas posmešne. Teraz John sotva dopustí, aby si jej niečo spravil...

"To sa ešte uvidí," zavrčal David.

Ostatní pomaly odchádzali. David potichu zliezol zo strechy a myšlienky sa mu divoko preháňali hlavou.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

kostol Ježiša Spasiteľa sveta, centrum Los Angeles
01:05

Pri kostole zastavila sanitka a v tensou závese za ňou tmavomodrý pickup. Všetci vystúpili. Derek a Sarah vošli dnu prví, nasledovaní Charliem. Za nimi vošli John a Cameron. David šiel posledný. Keby sa niektorý z nich otočil, zbadal by Davidov uprený pohľad na Cameron.

Dnu si zložili veci. Charlie sa ospravedlnil, že musí ísť rýchlo domov, lebo ho čaká žena. Potriasol si rukou s Johnom a krátko objal Sarah. Na Cameron sa ledva pozrel. Keď prechádzal okolo Davida, krátko mu kývol hlavou, na čo David rovnako odpovedal.

Derek na chvíľu odišiel von. John nikomu nepovedal ani slovo a išiel do sprchy. Cameron ho chvíľu sledovala a potom odišla do kaplnky. John musel počkať, lebo na toalete bol David. Keď vyšiel von, John sa na neho zadíval.

"Naozaj by si ju bol zastrelil?" spýtal sa potichu. David pokojne vydržal jeho pohľad.

"Hej," odvetil lakonicky. John vzdychol. "Ale teraz to pre ňu skončilo dobre," pokračoval David. "Raz ju však dostanem."

"David, ja ju potrebujem," povedal naliehavo John. "Chráni ma. Nemôžem..."

Toto bolo na Davida priveľa. Schmatol Johna za plecia a prirazil ho k stene.

"Ty sebecký hajzel," zavrčal rozzúrene a v očiach mu zahorelo. "Ja som svoju mamu potreboval najviac práve vtedy, keď ju ona bezohľadne zabila! Snáď si nemyslíš, že nechám jej vrahyňu len tak voľne pobehovať!" John zhlboka dýchal. David vyzeral strašne nahnevane. Po chvíli mu v očiach všetko vyhaslo.

"Pardon," ozval sa ticho. "Povedal som, že ju zatiaľ nechám na pokoji a mienim to dodržať. Ale ak sa ma pokúsi dostať, tak jej to nedarujem." Ospravedlňujúco sa pozrel na Johna a odišiel.

Ten sa za ním chvíľu díval. Začínal pomaly rozumieť Davidovmu hnevu voči Cameron. Aj jemu neuveriteľne ublížila. Zranila ho na jednom z najbolestivejších miest. Vošiel do kúpeľne a zamkol za sebou.

David vošiel do kaplnky a sadol si dozadu do tieňa. Vpredu stála Cameron a dívala sa na kríž. Bez slova ju pozoroval. Počas minulého dňa a uplynulú noc sa toho udialo strašne veľa. Najskôr ráno tá nočná mora, potom súboj s Cameron v škole, kedy sa vzájomne doriadili, odhalenie vlastného odporného osudu, prekvapivá otcova posledná vôľa, sledovanie Sarkissiana, výbuch, ktorý všetko zamotal; naháňanie Johna, Sarah a Cameron cez polku mesta, Cameronino vyznanie, nečakaný zvrat na vrakovisku...

Z myšlienok ho vytrhli kroky. Dovnútra vošla Sarah so sendvičom a pohárom v ruke a zamierila ku Cameron.

"Videla si Johna?" spýtala sa.

"Myslím, že je v sprche," odpovedala Cameron s pohľadom upretým na Ježiša. Sarah sa otočila na odchod, keď sa k nej obrátila Cameron s otázkou. "Veríte vo vzkriesenie?"

"Čože?" spýtala sa po chvíli Sarah. David prekvapene zdvihol obočie.

"Príbeh o Ježišovi Kristovi," objasnila Cameron. "Vzkriesenie. Veríte v neho?" Znelo to naliehavo.

Sarah na chvíľu sklopila pohľad a premýšľala. "Verila by si, keby si videla to, čo ja," odvetila napokon.

"Viera nie je súčasť môjho programovania," poznamenala Cameron.

"Nuž, myslím, že ani môjho," odvetila Sarah a odkráčala.

V tom sa Cameron postavila. "Nenechajte ho urobiť to znovu," ozvala sa. Sarah sa otočila. David so záujmom počúval. "Ak by som sa znovu pokazila," pokračovala Cameron, "nedovoľte mu, aby ma vrátil späť." Sarah odvrátila pohľad a odišla.

Cameron sa chvíľu za ňou dívala a potom pozrela rovno na Davida, ktorý sedel nepohnute v tieni. Náhle sa postavil a pomaly prišiel až tesne k nej. Jej senzory nevedeli určiť, aká emócia v ňom prevláda. Vzhľadom na predchádzajúce udalosti s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o nenávisť.

"Prečo si na mňa nevystrelil na šrotovisku?" spýtala sa Cameron, čím ho totálne zaskočila.

"Čakal som, kedy namieriš Johnovi na hlavu," odvetil po chvíli. Potom Cameron povedala niečo, čím ho prekvapila ešte viac.

"Ak by som sa pokazila... a chcela ho zabiť, neváhaj a zastav ma. A znič čip." povedala ticho. David neveril vlastným ušiam. "Nemôžem ho znovu ohroziť."

"Bude mi potešením," povedal s neprepočuteľnou úprimnosťou v hlase a zvláštne sa usmial.

Cameron sa však takisto usmiala.

"Ďakujem."

pozn. autora: Dúfam, že sa vám kapitolka páčila :) V nasledujúcej sa zoznámite s novými aktérmi príbehu, ktorí budú ovplyvňovať dej tejto poviedky.

komentáře [ 3 ]
WolfDM 27.12.2010
© 2007 - 2017 T-SCC.cz team