220

220. To The Lighthou


221

221. Adam Raised a C


222

222. Born to Run


press

Fan Fiction

Something Else - kapitola 11

- 27.5.2016 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 10.

- 28.7.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 9.

- 20.6.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Rozhovor

Rozhovor s Katherine Henson

Rozhovor s Katherine Henson

Katherine Henson je nyní již bývalá hlavní postava skupiny No Fate, která pracuje na projektu Terminator: Connor Chronicles. Rozhovor ... čtěte

Náhodný obrázek

Zajímavosti

Timeline
Magicbox o DVD TSCC a plánech na rok 2009

T-SHOP

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 1 3DVD
První série s českými titulky.
Cena: 268 Kč
od: 22. 10. 2008

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 2 6DVD
Druhá série s českými titulky.
Cena: 399 Kč
od: 10. 3. 2010

Terminator Salvation: Temný počátek
Krátký Machinima prequel k Terminator: Salvation
Cena: 199 Kč
od: 10. 03. 2010

Stastiky

press

Sila mysle - 5. časť

Kapitola piata: Tiene času

Los Angeles, štát Kalifornia
13:35

John ležal na zemi a zhlboka dýchal. Nechápal, čo sa to s ním porobilo. Snažil sa zabrániť konfliktu medzi Cameron a Davidom, ktorý pre neho z neznámych príčin zaútočil na Cameron. Keď sa na krátky okamih díval Davidovi do očí, videl v nich niečo, čo ho strašne vyľakalo. Už neboli zelenohnedé, ale neprirodzene čierne. A potom pocítil, ako ho niečo doslova odhodilo.

Vyskočil na nohy a chcel sa znovu rozbehnúť ku Cameron, ale na mieste ho priklincoval výjav, ktorý sa mu práve odohrával pred očami. David chcel zabiť bojový stroj, ktorý ho mohol poľahky rozmačknúť ako pohár z automatu na kávu.

David sa rozbehol na Cameron. Tá vyčkávala a keď bol David na dosah, prudko švihla pravou rukou, aby mu zasadila pravý hák. David sa reflexívne prikrčil a Cameronina ruka ho so smrtiacim svišťaním tesne minula. Okamžite jej zasadil tvrdý úder do brucha, ktorý bol tak silný, že ju ohlo v páse. Keď sa zohla a sklonila hlavu, David ju za ňu schmatol a kolenom jej prudko vrazil do tváre, až odletela dozadu a spadla na zem.

David k nej pomaly vykročil a na tvári mal vyrytú nenávisť. Na čo čakáš? zavrčal v ňom hlas. Nebabri sa s ňou a skonči to už... Pri pohľade na ňu, ako tam bezmocne ležala, cítil takmer rozkoš.

„Tak čo, aké to je byť...“ prihovoril sa jej, ale nestihol dokončiť. To, že k nej pristúpil tak blízko, bola chyba. Cameron využila fakt, že stál pri jej nohách a rýchlym úderom nohy nad členok mu podrazila nohy. David takú jednoduchú fintu nečakal a tvrdo spadol horeznačky na zem.

Cameron bola okamžite na nohách. Priskočila k Davidovi a zdvihla nohu, aby ho pridlávila. David sa okamžite pregúlil cez pravý bok a na mieste, kde pred chvíľou ležal, dopadla Cameronina noha s takou silou, že spravila preliačinu v betónovej ceste.

John sa k ním rozbehol. „Prestaňte s tým!“ kričal, no bezvýsledne. Cameron a David, ktorý práve znovu vyskočil na nohy, ho ignorovali tak dôkladne, akoby tam ani nebol.

Cameron znovu zaútočila pravým hákom. David sa jej úderu vyhol a znovu jej vrazil do brucha. Keď sa pod tlakom úderu zohla, schytil jej hlavu a opäť jej kolenom vrazil do tváre, až sa prevalila dozadu a spadla na zem. Začal cítiť pulzujúcu bolesť, ale vôbec si ju nevšímal.

To bolo na Johna priveľa. Odrazu si spomenul na deň, keď vyslobodzovali Dereka z väzenského nákladniaku, keď sa Cameron bila s terminátorom, ktorý mal zabiť jeho strýka. Aj vtedy cítil strašnú bezmocnosť, keď ho mama a strýko držali a bránili jeho zúfalému pokusu ísť Cameron na pomoc. Musel sa iba dívať, ako tam Cameron nehybne ležala a ako ju kyborg zasypával údermi.

Nemohol sa znovu dívať na niečo podobné. Nemohol v tom Cameron znovu nechať samu.

Vyrútil sa na Davida a zozadu na neho skočil. Ten počul rýchlo sa blížiace kroky, ale bol tak zameraný na Cameron, že pokiaľ sa stihol otočiť, John ho pevne chytil okolo krku a začal ho od nej ťahať.

„Nechaj ju na pokoji!“ kričal John Davidovi do ucha. „Daj jej pokoj, počuješ?“

David pocítil ďalší prílev zúrivosti, že má zrazu dvoch oponentov. Udrel lakťom dozadu a zasiahol Johna pod pravé rebrá. Johnovo zovretie povolilo a David ho od seba prudko odstrčil. Z otočky sa rozohnal širokým rozmachom a zasiahol ho pravačkou do ľavého líca s takou silou, že Johna odhodilo na zem a z ľavého kútika úst mu vystreklo trochu krvi.

John spadol na zem a rukou si chytil rozbitý kútik úst, z ktorého si utrel pramienok krvi. Dopadol na neho tieň a keď sa pozrel hore, zbadal Davidovu vysokú postavu, ako sa nad ním týči.

„Nemiešaj sa do vecí, do ktorých ťa nič nie je, John Connor,“ precedil David. Ukázal mu prstom do tváre. „Nenávidím, keď niekto útočí zozadu. Skús to spraviť ešte raz a zabijem ťa, rozumieš?“ dodal hrozivo a stiahol ruku.

Otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať, no nestihol. Cameron sa za ten čas nečakane prikradla zozadu. David začul za sebou podozrivé kroky a otočil sa. To už ale Cameronina ruka vyrazila na výpad z pravej strany. David trochu ustúpil a zdvihol ľavačku na obranu, avšak Cameronina ruka ho i tak zasiahla za pravé ucho. Ten krok dozadu ho zachránil pred zlomením väzov.

Zatackal sa, ale telo už nebolo schopné reagovať. Cameronin úder ho paralyzoval. Cameron sa znovu rozohnala, ale Davidovi sa podlomili nohy a s chrapľavým vzdychnutím spadol vedľa Johna na zem a viac sa nepohol.

John na neho vydesene hľadel a potom sa otočil ku Cameron, ktorá sa na neho skúmavo pozerala.

„Krvácaš,“ skonštatovala sucho. John si znovu utrel rozbitý kútik úst. Už to tak nekrvácalo.

„To nič nie je,“ zahundral. Pozrel na ležiaceho Davida, ktorý sa vôbec nehýbal. „Zabila si ho?“ spýtal sa Cameron. Tá pristúpila k Davidovi a nahmatala pulz na pravej krčnej tepne.

„Žije,“ odvetila nezaujato. „Najdôležitejšie životné funkcie v poriadku. Je paralyzovaný. Úder spôsobil krátke prerušenie kontaktu nervových vlákien v mieche. Vzhľadom na jeho stav predpokladaný čas prebudenia približne o minútu.“

John sa zamyslene díval na Davida. Cameron ho udrela omnoho jemnejšie, ako pôvodne chcela, inak by mu jednoducho zlomila väzy. Rozhodne sa na ňu pozrel.

„Musíme ho vziať k nám domov,“ povedal. Cameron sa tvárila takmer odmietavo. „Má pre moju mamu odkaz od Petra. Musí to byť niečo dôležité, inak by jej asi zavolal alebo čo...“ Sklonil sa nad Davida.

„Určite tu má auto,“ poznamenal a hľadal nejaké kľúče, alebo aspoň doklady. „Mohli by sme ho doň naložiť...“ V náprsnom vrecku niečo zaštrngotalo. John doň siahol a víťazoslávne vytiahol odtiaľ kľúče od auta.

„Je hrozba,“ ozvala sa Cameron. John prekvapene zdvihol pohľad. „A aká? Čo vy dvaja vlastne máte medzi sebou?“

Cameron otvorila ústa, aby mu odpovedala, keď v tom sa David chrčivo nadýchol a pootvoril oči, ktoré už mali normálnu farbu.

„Au... to bola rana...“ zamrmlal a trochu sa nadvihol. Zbadal Johna, ako nad ním kľačí.

„Čo to...“ vydýchol, keď v tom zbadal Cameron stáť pri Johnovi. Oči mu znovu začali tmavnúť. „Tuším som niekomu povedal, že útočiť zozadu nie je príliš zdvorilé,“ zavrčal nahnevane a cítil nový príval sily.

Cameron urobila presne tú istú chybu, ako pred chvíľou on. Stála rovno pri jeho nohách.

Okamžite jej zaklinil pravú nohu za členok a druhou ju silno kopol pod koleno. Cameron však pevne stála na nohách. Uskočila dozadu, ale zrazu ju niečo prudko zrazilo z nôh a prirazilo k zemi.

John vydesene uskočil a David bol znovu na nohách. Spoza košele vytrhol z otvoreného puzdra Orla a namieril veľkú zbraň na Cameron.

„Nech ti ani nenapadne ma znova napadnúť,“ precedil smerom k Johnovi. Znovu sa sústredil na Cameron, ktorá chcela vstať. Odrazu sa ozvalo zaškrípanie a Cameron sa na zemi kŕčovito vystrela.

To je ono, zasyčal hlas v jeho hlave. Teraz ju pekne pomaly začni drviť... vychutnaj si to...

John bol tiež na nohách. „David!“ ozval sa takmer prosebne. Ten sa ani nepohol, iba uprene hľadel na Cameron, ktorá sa vôbec nehýbala, len zotrvávala v tej nehybnej kŕčovitej póze.

Prižmúril oči ako vždy, keď sa mu niečo nepozdávalo. Dva razy to kolenom dostala do tváre a nemala ani stopu po krvi, zato jeho to koleno bolelo čoraz viac. Keď sa ju pokúsil džudistickým kopom zložiť k zemi, ani sa nepohla, hoci by to zrazilo chlapa dva razy takého. Potom ako na ňu pritlačil, taká sila by rozdrvila kostru človeka na prášok, ona však iba nehybne ležala a nevyzerala, že by s ňou niečo vážnejšie bolo. A keď mu pred ôsmimi rokmi zavraždila matku, vyzerala rovnako ako teraz.

A čo tak podľa teba je? ozval sa v ňom hlas ironicky. Iba stroj by vydržal také údery a pritlačenie bez vedľajších následkov...

Stroje, pomyslel si nasrdene David. Všade, kam sa pohnem, prenasledujú ma tam stroje...

„David!“ ozval sa znovu John, tentoraz hlasnejšie. Ten si prehodil do ľavej ruky pištoľ a vystrel k nemu pravú ruku.

„Kľúče,“ zavrčal. John mu ich automaticky hodil. David ich chytil, hoci z Cameron nespustil zrak. Kľúče si strčil do náprsného vrecka a pevne uchopil zbraň oboma rukami.

„Už nemáš toľko guráže, keď si bez zbrane, čo?“ povedal, adresujúc to Cameron. John sa nechápavo zamračil.

„Hej, čo vy dvaja vlastne máte medzi sebou?“ spýtal sa takmer nahnevane. David k nemu obrátil svoj meravý pohľad.

„Táto kovová beštia sa ma pred ôsmimi rokmi pokúsila zabiť,“ precedil. John šokovane otvoril ústa. „A zaplatila za to moja mama, keď ma chcela brániť.“ Znovu sa pozrel na Cameron.

John sa to snažil spracovať. Po prvé, David nejako vedel, že Cameron je stroj. Po druhé, Cameron sa ho pred ôsmimi rokmi pokúsila zabiť, ale akýmsi zázrakom prežil. Potretie, David ju teraz chce zničiť a ona jeho takisto. Ibaže on je pre ňu takmer rovnocenný súper. Čo spravil, že ho chcela zabiť?

Chvíľu hľadal slová. „Prečo ťa chcela zabiť?“ spýtal sa napokon. David vyzeral, že nad tým rozmýšľa, ale John si nebol istý. Jeho tvár bola nepreniknuteľná.

„To by som aj ja rád vedel, čo také mohlo ledva dvanásťročné chlapčisko urobiť, že ma chcela zabiť“ odvetil namrzene.

John sa obzeral naokolo, či ich niekto v tejto kompromitujúcej situácii nevidí. Zatiaľ tu nebolo nikoho. Zatiaľ. „Počuj, nemôžeme to vyriešiť u nás doma?“ spýtal sa naliehavým tónom. „Veď aj tak hľadáš moju mamu...“ David sa na neho znovu pozrel.

„Najlepšia myšlienka, akú som od teba zatiaľ počul,“ zahundral. Obzrel sa na Cameron, sklopil zbraň a uvoľnil zovretie. John sa na ňu tiež pozrel a pomaly k nej vykročil.

Ty idiot, chceš vrahyňu svojej matky nechať iba tak odísť?

David cítil, ako sa v ňom to mimovoľne hromadí a snažil sa nejako zabrániť, aby to znovu neuniklo von. Bolo to však prisilné. Presakovalo to cez jeho vôľu ako voda cez po okraj naplnenú priehradu. Zadržiaval to v sebe a cítil stupňujúcu sa bolesť. Bolesť, ktorú necítil už vyše troch týždňov. Zúfalo lietal očami zo strany na stranu. V tom jeho zrak upútala zvláštna pestrofarebná kopa.

Asi päťdesiat metrov naľavo od parkoviska bolo niekoľko odparkovaných áut, ktoré už tu zjavne stáli nejaký čas.

Sústredil sa na nich. Sklenené tabule vybuchli a rozprskli sa na množstvo drobných črepín. Dvere vyleteli z pántov a s rachotom vrážali do seba. Strechy so silným škrípaním povolili a s ohlušujúcim kovovým rinčaním sa prepadli do vnútra kabín. Zvyšky karosérií sa jedna po druhej rozlámali a prepadávali pod váhou kovu, ktorý ich stlačil takou silou, že podvozky nevydržali a s praskotom sa zlomili.

Po chvíli rachot a vŕzganie utíchli. Z vrakov ostali iba beztvaré hromady šrotu, ktoré už vôbec nepripomínali autá, akými kedysi boli.

John, ktorý medzitým už stál pri Cameron, sa zmätene obzrel a zbadal ten zmätok. Prekvapene zdvihol obočie a nevedel, čo povedať. Cameron už stála a dívala sa na Davida.

David v sebe ešte stále cítil energiu, ktorú nestihol zo seba vytlačiť. Už nevedel, kam ju nasmerovať. V okamihu sa musel rozhodnúť.

Potlačil to do seba.

Cítil, ako ho niečo zo všetkých strán silno stláča a ako mu srdce sťažka bije. Cítil jeho tlkot v napätých ušných bubienkoch. Snažil sa nadýchnuť, ale telo bolo stlačené tak, že pľúca neboli schopné nasať ani kúsok kyslíka. V hlave mu znova prepukla tak silná bolesť, že si rukami stlačil spánky a tuho žmúril oči, až mu pred nimi vybuchli hviezdičky bolesti.

Po dlhých siedmych sekundách tlak povolil a začal zhlboka dýchať. Pomaly zdvihol zrak a zbadal Cameron, ako sa na neho pozorne díva. Hneď ho napadlo, či nemá v úmysle znovu zaútočiť, ale teraz nevyzerala, že by sa na to chystala. John bol k nemu obrátený chrbtom, takže si nič nevšimol. V tom sa k nemu obrátil.

„Ozaj, ako si to spravil?“ spýtal sa. David sa na neho pozrel. Navonok nebolo nič vidieť, ale vo vnútri to v ňom vrelo. Koľko z toho všetkého videl?

„Čo ako som spravil?“ odpovedal protiotázkou David. Vyznelo to nechápavo. John netrpezlivo rozhodil rukami. „To, ako si Cameron zrazil na zem, keď si sa prebral,“ odvetil. David zdvihol obočie.

„A čo ako som spravil?“ zopakoval David. Rozhovor sa uberal nebezpečným smerom. Keby John položil dobrú otázku, nemohol by mu klamať. Prezradilo by ho to bolestivé trhnutie. A John určite nebol hlúpy.

„No, to, ako Cameron spadla,“ povedal John. „Vyzeralo to, ako zakopnutie, ale...“

„Tak čo potom riešiš?“ prerušil ho rýchlo David. Obzrel sa ponad ľavé plece. „Ideme? Nech to máme čím skôr za sebou,“ povedal.

John prikývol, ale vo vnútri mal stále pochybnosti. Cameron žeby zakopla? Keď vykročili k zadnej časti parkoviska, kde mal David auto, otočil sa ku Cameron. „Nechaj Davida na pokoji, dobre?“ povedal potichu. Cameron na neho chvíľu pozerala.

„Pozná tvoje pravé meno,“ odvetila. „Keď bude vedieť polohu domu, ohrozí to tvoju bezpečnosť o deväťdesiatpäť percent...“

John ju okamžite prerušil. „Prosím ťa, Cameron,“ zasyčal. „Ak by mi David chcel ublížiť, tak by to už dávno spravil.“

Cameron pozrela na jeho ľavý kútik úst. „Už ti ublížil,“ odpovedala. John si vzdychol.

„Lebo som ho napadol zozadu a chcel ho od teba odtrhnúť,“ odvetil a zastavil pri známom tmavomodrom pickupe.

Nevedeli, že David to svojím citlivým sluchom začul. Ten sa otočil ku Cameron.

„Kovová slečna si sadne dopredu,“ ozval sa. John sa na neho spýtavo pozrel. „Aby som ju mal na dohľad, ak by sa o niečo pokúsila,“ vysvetlil. John sa zatváril kyslo.

„Hej, to nebude nutné,“ namietol. „Povedal som jej, aby ťa nechala na pokoji...“

„Veril by som tvojmu úsudku, keby sa ma dva razy nepokúsila zabiť,“ odsekol David. „Platí, čo som povedal.“ John vzdychol a pošúchal si bradu. „Sorry, John, ale chcem mať istotu.“

John bezmocne pokrčil plecami. „Nech je po tvojom,“ rezignoval a sadol si na stredné sedadlo vzadu.

Cameron nastúpila na sedadlo vedľa Davida a pozrela na neho meravým pohľadom. Ten sa na ňu zadíval tiež a ľavou rukou prešiel po spilovanej brokovnici, ktorú vytiahol z bočného priestoru dverí a položil si ju do lona, hlavňami mieriac na Cameron..

„Toto je lupara,“ povedal David potichu. „Je to posvätná zbraň. Vieš prečo?“ Cameron mlčala. John napäto sedel a počúval.

„Lebo robí božské diery,“ dodal. Obrátil pohľad dopredu. „Mala už dočinenia s tvojím kolegom a pekne ho doriadila.“ Naštartoval Forda a pomaly vyšiel z parkoviska.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

predmestie Los Angeles, štát Kalifornia
14:10

Sarah vzala výdavok a vyšla z obchodu. Peter sa skláňal nad ležiacim Davidom a John s Cameron ich od posuvných dverí sledovali. On nervózne, ona bezvýrazne. Vo chvíli, keď sa k nim pripojila Sarah, Peter podopieral Davida a pomáhal mu vstať.

„Chudák David,“ vzdychla Sarah. „Mať problémy s takými bolesťami, to by som asi zabalila.“

„Ešte som nepočul o tom, že by migrenózne záchvaty spôsobovali takéto niečo,“ ozval sa John. Výraz na Sarinej tvári stvrdol.

„Keď som bola v Pescadere, bol tam jeden mladík, ktorý mal tiež silné bolesti,“ povedala pomaly, akoby vyťahovala myšlienky z hlbokej temnej studnice spomienok. „Často videl preludy, preto mu doktori neverili, že tie bolesti sú skutočné. Keď sme sa občas rozprávali, hovoril mi, že sa to nedá vydržať. Bol to príjemný chalan, o trochu starší ako ty.“

Na chvíľu stíchla a sledovala Petra, ako posadil Davida na sedadlo a oprel ho tak, aby nespadol.

„Keď mu začali tie bolesti, doktori mu miesto morfia dávali thorazin, aby utíšili jeho krik,“ pokračovala. Oči jej potemneli. „Tým iba stíchol, ale bolesti ostali. Asi mesiac pred tým, ako som odtiaľ ušla, zomrel. Pri pitve sa zistilo, že mal problémy s vnútrolebečným tlakom, ktorý spôsobil tie bolesti a zároveň tlačil na časť mozgu, ktorá mala na starosti vnemy.“

Trpkosť, ktorá sálala z jej slov, sa nedala prehliadnuť. John jej jemne stisol plece. Už mlčky sledovali Petra, ktorý práve k nim kráčal.

„Ospravedlňujem sa za ten zmätok,“ povedal. Vyzeral veľmi vyčerpane. Sarah prekvapilo, keď v jeho očiach zbadala zvláštny smútok, hoci pred chvíľou v nich planuli veselé ohníky. Asi to bolo Davidovym stavom.

„Ako je na tom?“ spýtal sa John. Peter pomaly obrátil pohľad k autu, kde sa David opieral o bočné sklo.

„Už lepšie,“ odvetil pomaly, akoby mal problém rozprávať. Otočil sa k Sarah.

„Mohol by som s vami hovoriť na chvíľu osamote?“ požiadal ju. „Ak vám to teda nerobí problém.“

Sarah prekvapene prikývla. „Iste,“ prisvedčila a vykročila k pomaľovaným detským hojdačkám za predajňou. V tme vyzerali ako stredoveké mučidlá zahalené tieňom. Hojdacie koníky kúsok naľavo pripomínali sochy z dávnych čias.

Otočila sa k Petrovi a takmer ju vydesil jeho výraz. Vyzeral ako človek, ktorý sa práve dozvedel strašnú správu, ktorá mu navždy zmení život k horšiemu.

„Peter, čo sa to...?“ vyjachtala Sarah, zaskočená tou náhlou zmenou v tvári.

Ten ju zastavil ráznym zdvihnutím ruky. „Viem, že by ste chceli o tom vedieť viac,“ povedal. „Ale nedá sa. Všetko, čo vám môžem povedať je, že David nemá migrenózne záchvaty.“

Sarah sa zamračila. „Prečo teda...“

„Netuším, čo to má na svedomí,“ prerušil ju znova. „Isté je, že má v sebe niečo, čo ho zvnútra ničí. Je to niečo, čo...“ zmĺkol, akoby hľadal vhodné slová. „niečo, čo ľudstvo nepozná. Kvôli tomu ho prenasleduje istá vládna agentúra – DSI.“

Sarah chvíľu premýšľala. „Nič mi to nehovorí,“ pokrútila hlavou nakoniec.

„Pochybujem, že by ste o nej vedeli,“ povedal potichu Peter. „Je to tajná služba, ktorá sa špecializuje na vedecké poznatky a ich využitie v rámci národnej bezpečnosti. Tak to aspoň majú v zakladacej listine. Isté časti jej programu sú podporované vládou, ale to, kvôli čomu chcú Davida... to určite nie je v legálne.“

Sarah sa na Petra spýtavo pozrela. Ten jej pohľad hneď pochopil.

„Ako by som to...“ začal pomaly, akoby hľadal správne slová. „David má v sebe istú anomáliu, ktorú by chceli skúmať. Niečo jedinečné. Môže to vraj značne pomôcť odhaliť tajomstvo mozgu, či podobný nezmysel. Preto ideme do Kanady, zahladiť za sebou stopy. Nemám záujem na tom, aby môj syn slúžil ako laboratórna myš a je mi jedno, že to odôvodňujú záujmami Ameriky. Amerika nie je moja vlasť, po tomto už vôbec nie.“

Nastalo ticho, počas ktorého sa Sarah snažila spracovať polovičaté priznanie, ktoré z Petra dostala. V mnohom je ich situácia podobná. Aj ich prenasledujú za niečo, čo sa vymyká zdravému rozumu. Preto ľahšie vedela súcitiť s týmto človekom, ktorý nechcel nič iné, iba kus šťastia pre seba a svojho syna. Aj jej John bol svojím spôsobom výnimočný, preto sa ho snažili zabiť.

Nakoniec ticho prelomil Peter.

„Ako som vám povedal dnu, podľa mňa aj vy potrebujete pomoc, Sarah,“ ozval sa Peter. Tá sa na neho bez slova pozerala. Ledva verila vlastným ušiam.

Peter siahol do vrecka a vytiahol peňaženku, z ktorej vykutral niekoľko bankoviek. Sarah otvorila ústa, ale Peter odmietavo pokrútil hlavou.

„Môžem vám nechať tristo dolárov,“ povedal a podal jej tri bankovky. „Rozhodne ich potrebujete.“

„Ale čo vy? Veď ich budete potrebovať na ceste do Kanady,“ namietla takmer rozhorčene Sarah. Peter znovu pokrútil hlavou.

"Vystačíme si," odvetil a doslova jej bankovky vtisol do ruky. "Keď už budeme tam, peniaze nám nebude treba."

"Ja... skutočne vám ďakujem," dostala zo seba Sarah. Peter sa máličko usmial, čo však nezmiernilo chmúravu usadenú na jeho tvári.

"Neviem, kam máte namierené, ale dúfam, že budete mať dosť peňazí," povedal a zadíval sa smerom k autu.

Sarah si sťažka vzdychla. "Tiež som chcela ísť niekam na sever," pripustila. "Neďaleko od hraníc býval môj dobrý priateľ. Ale nakoniec ten plán padol. Vezmeme nejaký rýchly spoj a pôjdeme do LA. Žila som tam takmer celý život a určite sa tam ľahšie pretlčieme."

Peter na ňu súcitne pozrel. "Potom vám želám všetko dobré, Sarah," povedal jemne. Sarah mu podala ruku a Peter ju pevne stisol.

"Neviem, ako sa vám odvďačiť za vašu pomoc, Peter," povedala, ledva skrývajúc dojatie. "Ale ak by sme sa ešte niekedy stretli, chcela by som vám to akokoľvek vynahradiť."

Peter zvážnel. "Myslím, že už sa nikdy nestretneme, Sarah," pokrútil hlavou. "Ale cením si to." Naposledy sa usmial a vykročil k autu. Zamával Johnovi a Cameron, ktorí mu rovnako odpovedali.

Sarah zamyslene sledovala, ako tmavý pickup naštartoval a pomaly sa rozbehol...

"Mami, už sme doma!"

Sarah sa mykla a zdvihla hlavu. Zmätene si pretrela oči a uprela pohľad na dvere, ktoré sa otvorili a vošiel John. Hlavu mala podopretú rukami a zjavne sa jej zošmykla, keď zadriemala. Na stole ležala štíhla talianská Beretta, ktorú práve čistila a sama od seba spomínal na ten pamätný deň, či skôr noc.

Trochu sa zamračila. Zrak jej padol na Johnovu čerstvo zahojenú ranu na kútiku úst. "Čo sa ti stalo?"

"To nič nie je, iba som sa trochu pobil," vysvetlil rýchlo John. Sarah nechcela veriť vlastným ušiam.

"Čože?" spýtala sa a prekvapene zdvihla obočie.

Kým John stihol niečo odpovedať, Cameron vošla dnu a zamierila k Johnovi. Za ňou vošiel vysoký mladík v tmavočervenej flanelovej košeli a rifliach. Sarah sa na neho prekvapene pozrela. Niekoho jej veľmi pripomínal.

Všimla si, ako sa skúmavo rozhliadal po celom dome, ako mu oči nepokojne blúdili po oknách a stenách, čo sa jej príliš nepozdávalo. Potom sa otočil ku kuchynskej linke a zbadal Sarah s Berettou pri ruke.

"Vy budete Sarah Connorová," ozval sa tichým zdvorilým hlasom. "Dobrý deň. Už dlhšie vás hľadám."

Sarah to vzalo reč. Ten mladík poznal jej pravé meno. Odkiaľ...

"Ach, ahoj," ozvala sa a na chvíľku zaváhala. "Mám dojem, že ťa odniekiaľ poznám," dodala vzápätí. Mladík sa slabo pousmial.

"Sú to už tri týždne," odvetil. "Naposledy sme sa videli na čerpacej stanici v Hastings Glen."

"É, mami, to je David," predstavil ho John. Sarina tvár sa rozžiarila.

"Ach... David!" zvolala naradovane a podišla k nemu s vystretou rukou. Ten na jej prekvapenie o krok ustúpil.

"Neviem, či som toho hodný," zahundral. Sarah sa cítila skôr prekvapenie ako dotknuto.

"Keby ste vedela, čo všetko som vykonal..." pokračoval potichu. "Určite by ste mi nepodali ruku, keby ste vedeli, že to ja som Johnovi vrazil..."

John cítil potrebu to vysvetliť, lebo na maminej tvári sa objavili mračná hnevu a nevôle.

"Mama, David sa pochytil s Cameron," povedal rýchlo. "Keď som ich chcel od seba oddeliť, tak ma najprv niečo odhodilo na zem, a keď David zrazil Cameron na zem a chcel som ho od nej odtiahnuť, vtedy mi vrazil..."

"David ťa odhodil," ozvala sa prvýkrát Cameron. Všetci na ňu prekvapene pozreli.

"Ako to vieš?" spýtal sa ticho David. Johnovi to bolo v tejto chvíli jedno.

"Mňa by hlavne zaujímalo, čo vlastne máš za problém s Cameron," povedal John Davidovi. "Kričal si na ňu, že je prekliata vrahyňa a jediné, čo si k tomu povedal, bolo, že ti zabila mamu pred ôsmimi rokmi..."

"Čože?" spýtala sa neveriacky Sarah. Otočila sa ku Cameron.

"Je to pravda?" spýtala sa, vyžadujúc odpoveď. Cameron na ňu uprela bezvýrazný pohľad.

"Áno," odvetila bezvýrazne.

"Čakám, že k tomu povieš niečo viac," zavrčal David. "Dúfam, že sa konečne dozviem príčinu, kvôli ktorej si mi totálne odsrala celý život."

Sarah sa nadýchla a cítila, ako ju vlna prvého hnevu opúšťa. Čo všetko im ešte Cameron o sebe nepovedala?

Tá otvorila ústa, ale pokiaľ stihla niečo povedať, dvere sa znovu otvorili a dnu vošiel Derek.

Všetci sa obzreli. Derek rýchlym pohľadom preletel situáciu.

"Ahojte," pozdravil. Pohľad mu padol na Davida, ktorý mu kývol na pozdrav. Zvedavo sa mu prizrel, na čo David prižmúril oči.

"Poznáme sa?" spýtal sa Derek. David pokrútil hlavou.

"Vidím vás prvý krát v živote," odvetil.

Derek však neprestal na neho hľadieť. Po chvíli sa mu na tvári rozliala zmes úžasu, strachu a hnevu zároveň.

"Čo...Ty!" skríkol nahlas a chmatol za Glockom, ktorý mal schovaný za pásom. David však bol rýchlejší. Skôr, než Derek stihol vytiahnúť zbraň, David už na neho mieril svojím Desert Eagleom.

"To by som na tvojom mieste neskúšal," precedil David a Derek po krátkej chvíli zdvihol ruky.

"Hej, čo to má znamenať?" vyskočila nahnevane Sarah. David ju ignoroval a stále hľadel na Dereka.

"To nebolo veľmi zdvorilé," povedal tichým hlasom, ktorý rezonoval v celej miestnosti. "Si síce dosť rýchly, ale narobil som fašírku z rýchlejších."

"Vážne?!" zavrčal Derek. "Koľkých si už stihol zabiť... Čierny lovec?" Posledné dve slova precedil s nenávistným výrazom na tvári.

Nebola to iba Sarah, kto ostal prekvapený. Aj John na Dereka zízal. David vyzeral šokovane. Iba Cameron mala na tvári vyrovnaný, až chladný výraz.

Odrazu David prestal mieriť na Dereka.

"Doparoma, čo má toto všetko znamenať?" zvolal bezradne a rozhodil pri tom rukami. "Najskôr ma s otcom prenasleduje vraždiaci stroj, potom naložíme vás troch na hraniciach New Yorku, o tri týždne neskôr sa stretneme na opačnom konci krajiny, z Cameron sa vykľuje vrahyňa mojej mamy spred ôsmich rokov a teraz tento chlap na mňa ihneď vytiahne zbraň, len čo ma zbadá, hoci ho vidím prvý krát v živote!"

Bola to najdlhšia reč, akú od neho vôbec niekto počul.

Otočil sa k Derekovi. "Odkiaľ vlastne poznáš tú prezývku?" spýtal sa ho a pevne zovrel Orla v dlani, až mu zbeleli kĺby. "Iba zopár ľudí na Severe ju pozná a ty si tam určite nikdy nebol."

Derekov výraz sa nezmenil. John sa striedavo díval z Dereka na Davida. Sarah stále bola tak omráčená prekvapením, že sa nezmohla na slovo

"John, on je nebezpečný," povedal Derek. John sa na neho naštvane pozrel.

"Vážne?" vyštekol. "To isté mi povedala Cameron, ale zatiaľ sa mi neobťažovala povedať, prečo! Dokonca ani David o tom nič nevie. Prišiel sem iba preto, aby odovzdal mame odkaz od svojho otca..."

"A ty si mu to zožral?" spýtal sa neveriacky Derek. David mal akurát všetkého dosť. Podišiel k Sarah, z vnútorného vrecka vytiahol zapečatený list a podal jej ho. Cameron ho ostražito pozorovala, pripravená zaútočiť, ak by sa o niečo pokúšal.

"Nech sa páči, tu je príčina, prečo som vás stopoval naprieč celou Amerikou," povedal nahnevane.

Sarah sa roztriasli prsty, keď na liste zbadala krvavé stopy a machule.

"Tá krv..." povedala a spýtavo pozrela na Davida.

"Je otcova," dokončil David ticho. V miestnosti zavládlo zvláštne ticho.

"Ako...?"

"Stroj, čo nás naháňal od Albany, ho zabil dva dni po tom, ako sme sa rozišli v Hastings Glen."

Sarah to vzalo reč. Prvý sa ozval Derek.

"Vy ste sa už stretli?" opýtal sa Sarah. Tá sa k nemu pomaly obrátila.

"Stretli sme sa, keď sme sa chceli ukryť u môjho starého známeho v New Yorku," odvetila meravo. Derek zdvihol obočie. "Boli sme na prázdnej diaľnici a Cromartie nás takmer dohnal, keď David s Petrom práve išli okolo a vzali nás." Zatriasol sa jej hlas.

"Keď sme sa lúčili, Peter bol zvláštne smutný alebo ustarostený," pokračovala už vyrovnane. "Bolo to tými tvojimi bolesťami, David?

Ten sa zachmúril. Teraz vyzeral skôr zarmútene.

"Tie bolesti nemali nič spoločné s migrenóznymi záchvatmi, Sarah," zahundral. Sarah prikývla.

"Viem, povedal mi to..."

"Má to na svedomí nejaká vrodená vada alebo čo," pokračoval, akoby sa Sarah ani neozvala. "Občas vidím zvláštne záblesky, príval neznámych obrazov a tak. Potom sa to všetko naozaj stane. Dá sa povedať, že vidím útržky budúcnosti. Viem, znie to bláznivo," dodal, keď zbadal jej začudovaný pohľad. "Sám by som tomu neveril, keby sa mi to nestávalo."

Na chvíľu sa odmlčal. "Sprevádza to silná bolesť, tým silnejšia, čím viac sa toho ukáže." Ťažko si povzdychol. "No a vtedy som videl, že otec zomrie..."

"Nečudo, že bol vtedy taký ustarostený," zahundral John.

"Ty by si sa ako tváril, keby si sa dozvedel rozsudok smrti?" spýtal sa ho David takmer uštipačne. "Tie veci, čo vidím, sú nezvratné. Nijako sa im nedá zabrániť, proste sa stanú."

Sarah sa chvíľu dívala na toho zvláštneho mladíka. Potom zlomila jednoduchú kruhovú pečať na zakrvavenom liste a sústredila sa na Petrovo jednoduché, ale elegantné písmo.

Drahá Sarah,

v čase, keď píšem tento list, ešte žijem, ale keď ho už budete čítať Vy, budem mŕtvy. Ak ho čítate, znamená to, že Davidovi sa podarilo bezpečne uniknúť.

Máme v pätách prenasledovateľov, preto som si nemohol dovoliť ostať s Vami. Neodpustil by som si, keby som vás priviedol do nebezpečenstva, ktorému ja a David čelíme.

V tú noc, keď sme sa stretli, nemohol som Vám o Davidovi povedať celú pravdu. Teraz ale bude lepšie, keď ju budete poznať. David nemá migrenózne záchvaty, ale zvláštny dar, či skôr prekliatie. Už od mala bolo v ňom niečo zvláštne. Dokáže manipulovať predmetmi iba myšlienkou. Odborne sa to nazýva telekinéza, alebo psychokinéza. Neskôr to v ňom drasticky zosilnelo a David to až do dneška nebol schopný úplne ovládať. Len vďaka tejto jeho schopnosti nás ten stroj ešte nezabil.

Pokiaľ ide o Davida: ak sa mu podarí dostať z nebezpečenstva, ktoré mu tu hrozí, pošlem ho za Vami, aby Vám odovzdal tento list. Okrem toho, myslím, že by bolo pre neho lepšie, keby mohol s Vami ostať. Nechcem Vás tým nijako zaťažovať, sama určite máte dosť problémov, ale David by Vám rozhodne nebol na obtiaž. Strávil takmer osem rokov na Severe, kde podstúpil tvrdý výcvik v snáď v najdrsnejších podmienkach, v akých vôbec žijú ľudia. Videl som na Vás, že aj Vy ste toho zažila dosť. Určite by Vám bol nápomocný. Neviem, ako sa k tomu on sám postaví. Je veľmi nezávislý.

Nechcem Vás k tomu nútiť a jeho takisto nie. Ale ak by ste spojili sily, pre jeho a Vašich nepriateľov by to bol problém. Stroje sú naši spoloční nepriatelia.

Želám Vám do života všetko dobré. Nech sa rozhodnete akokoľvek, nebudem to mať Vám za zlé. Pevne dúfam, že dosiahnete to, o čo sa vytrvalo snažíte. Boh nech Vás sprevádza.

S úprimným pozdravom
Peter

Keď Sarah dočítala list, cítila, ako ju štípu oči. Zdvihla pohľad a prekvapene preletela očami scénu, ktorú práve mala pred očami.

David sedel na gaučovke a hlavu mal schovanú v dlaniach. Derek na neho hľadel so zvláštnou zmesou odporu, nenávisti a ľútosti. Cameronina tvár bola bez akýchkoľvek emócií, zato John vyzeral vydesene. Sarah sa tak zahĺbila do čítania, že jej úplne unikol rozhovor, ktorý sa práve odohral.

V tom David zdvihol pohľad a Sarah videla, že na tvári má strašné znechutenie zo seba samého.

"O čom ste tu hovorili?" spýtala sa nechápavo.

David pomaly obrátil pohľad ku Cameron.

"Vôbec sa ti nečudujem, že si ma chcela zabiť," povedal chrapľavým hlasom. Sarah opäť neverila vlastným ušiam. David chápe Cameron, prečo ho chcela bez ľútosti zabiť?!

"Vysvetlí mi to niekto?" spýtala sa požadovačne. Nikto sa nemal k slovu. Nakoniec si odkašľal Derek.

"Je to dosť komplikované, Sarah" začal.

"Nevrav, Reese," odsekla chladne. Ten sa jej reakciou nedal zmiasť.

"Tuto David," ukázal na neho prstom, pričom sa stále díval Sarah do očí, "v budúcnosti spôsobí Odporu obrovské straty. Bez milosti povraždí Johnových vojakov, akonáhle sa objavia v jeho blízkosti. A keď sa ho pokúsia dostať, vyvraždí celé bunkre, neušetrí nikoho, kto sa mu postaví do cesty. So zbraňou, alebo bez nej."

Sarah to vyrazilo dych. Pozrela na Davida, ktorý mal znovu tvár v dlaniach. Chcela niečo povedať, no nemohla. Ak by tu teraz bol Peter...

"Ale prečo ho teda chcel ten stroj zabiť?" spýtal sa John. "Iba ak by som ho poslal ja," dodal a hneď pozrel na Davida, ktorý sa ani nepohol.

"Ten stroj poslal Skynet," ozvala sa Cameron. Všetci na ňu zarazene pozreli. "Čierny lovec v budúcnosti zničí sedemdesiatdva percent tovární, šesťdesiatdeväť percent komunikačných centier a deväťdesiattri percent základní Sivých. Stroje majú dva celých sedempercentnú šancu, že prežijú stretutie s ním. Pre Skynet je takmer rovnakou hrozbou ako John. Chce ho zabiť, lebo silno oslabí jeho útočnú a logistickú zložku v boji s Odporom."

"No tak to je teda skutočne útecha, naozaj!" vyskočil nahnevane David na nohy. "Akoby som už nezabil dosť ľudí, a teraz ešte aj po tom vašom Súdnom dni ich povraždím stovky až tisíce! Preboha, čo som ja za monštrum?" skríkol takmer zúfalo.

Nikto sa nezmohol na reč. Sarah sa snažila cez to prehrýzť. Ak bol David naozaj takou hrozbou... V tom ju niečo napadlo.

"V liste Peter spomína, že David by nám vedel pomôcť," povedala zamyslene, načo sa všetci k nej prekvapene obrátili. David stále vyzeral otrasený.

"Ak je naozaj tak nebezpečný, potom v boji so Skynetom by sa nám posila zišla," pokračovala vo svojej myšlienke. John vyzeral, že v ňom skrsla nádej. Cameron mlčala a Derek vyzeral, že má pochybnosti. David na ňu uprene hľadel. Z jeho tváre sa nedalo nič vyčítať.

"Neviem, či je to dobrý nápad, Sarah," povedal Derek. "Už teraz zabíjal. Kto vie, čo sa z neho môže vykľuť..."

"Áno, zabíjal som," ozval sa ticho David, na čo sa všetci obzreli. "Ak som niekoho zabil, tak iba preto, lebo chcel zabiť mňa, alebo mojich blízkych. Nemám rád zabíjanie. Robím to, iba keď musím, aj to nerád." Zadíval sa Derekovi do očí. Ten jeho pohľad dlho nevydržal a obrátil sa k Sarah.

"Možnože v tejto časovej osi to môžeme zmeniť," povedal John. "Ak sa k nám David teraz pridá, potom nemusí byť proti Odporu, nie? S jeho pomocou Skynet omnoho ľahšie zastavíme..."

Sarah na prikývla. Otočila sa k Davidovi.

"Ak by si chcel tu s nami ostať a pomôcť nám v boji, tak zostaň," povedala mäkkšie, ako mala v úmysle. Ten na ňu nedôverčivo pozrel. Možno to bolo jej tónom, na aký nebol zvyknutý. Vyzeral, že rozmýšľa.

"Dobre, splním otcovu poslednú vôľu," povedal napokon. Pozrel na Dereka. "Ak je možné, aby som nejako zabránil tomu masakru, tak urobím všetko preto, aby sa to nestalo," povedal pevne. Derek sa na neho díval so zvláštnym výrazom na tvári, ktorý Sarah nevedela identifikovať.

Potom sa David obrátil ku Cameron. "Pokiaľ ide o teba, maminu smrť zatiaľ nechám tak," povedal omnoho hrozivejšie. "Ale skús mi dať nejakú zámienku a porátam sa s tebou, to ti sľubujem." John vyzeral, že chcel k tomu niečo povedať, ale nakoniec sa rozhodol to nechať tak.

"Inak mali by ste vedieť, že vás sledujú," povedal zrazu David. V miestnosti zavládlo napätie.

"Kto?" spýtali sa naraz John a Sarah. David pokrčil plecami.

"Akísi štyria chlapi," odvetil. "Snažili sa vyzerať nenápadne, ale ja mám dobré oči. Videl som ich, keď som sem šiel. Keď boli spolu, vyzeralo to tak, akoby ich viedol taký dobre oblečený chlapík, s tmavými nakrátko ostrihanými vlasami."

"To bol určite Sarkissian so svojími ľuďmi," povedal Derek. John prikývol.

"Dnes nás v škole jeden z nich sledoval, no Cameron sa o neho postarala," poznamenal.

"A hneď sme kvôli tomu mali na krku malér," nezdržala sa sarkastickej poznámky Sarah.

"Čo teraz? Opustíme dom?" spýtal sa John.

"Môžem ich sledovať," ozval sa David. Pozreli na neho. "Ak chcete, môžem priviesť niektorého z nich a potom by sa dal prinútiť hovoriť." John sa pozrel na Cameron. Toto bola jej parketa.

"Ozaj chceš riskovať?" spýtal sa Derek Davida. Ten znovu pokrčil plecami.

"Nebolo by to po prvý krát," odvetil. Pozrel na Sarah. "Vezmem si svoje zbrane z auta a pôjdem. Radšej sa príliš nevystrkujte, aby ste ma potom neprezradili," doložil.

"Zadný východ je tam," ukázal doľava Derek. David im kývol na pozdrav a odišiel. John sa na neho mierne usmial.

Keď bol David preč, Derek pozrel na Sarah.

"Nezdá sa ti, že priveľmi riskuješ?" spýtal sa jej.

"Rada by som tomu chalanovi verila, Derek," povedala ticho Sarah. "Verím, že v hĺbke duše je dobrý človek. Ešte sa môže zmeniť k lepšiemu."

"V to dúfam," odvetil Derek. "A tiež dúfam, že našej Plechovej slečinke niečo nespraví, hoci by mi tým spravil láskavosť."

John sa zatváril nahnevane. "Mohol by si už s tým prestať, Derek?" požiadal ho.

Sarah ich už nepočúvala. Zarezonovali v nej Petrove slová, ktoré boli v liste.

Je veľmi nezávislý.

Dúfala, že sa to proti nim neobráti.

komentáře [ 1 ]
WolfDM 21.12.2010
© 2007 - 2017 T-SCC.cz team