220

220. To The Lighthou


221

221. Adam Raised a C


222

222. Born to Run


press

Fan Fiction

Something Else - kapitola 11

- 27.5.2016 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 10.

- 28.7.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 9.

- 20.6.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Rozhovor

Rozhovor s Katherine Henson

Rozhovor s Katherine Henson

Katherine Henson je nyní již bývalá hlavní postava skupiny No Fate, která pracuje na projektu Terminator: Connor Chronicles. Rozhovor ... čtěte

Náhodný obrázek

Zajímavosti

Timeline
Magicbox o DVD TSCC a plánech na rok 2009

T-SHOP

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 1 3DVD
První série s českými titulky.
Cena: 268 Kč
od: 22. 10. 2008

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 2 6DVD
Druhá série s českými titulky.
Cena: 399 Kč
od: 10. 3. 2010

Terminator Salvation: Temný počátek
Krátký Machinima prequel k Terminator: Salvation
Cena: 199 Kč
od: 10. 03. 2010

Stastiky

press

Sila mysle - 1. časť

"Zabíjanie mozgom je nekontrolovateľným potešením. Len to vypustiť."

Kapitola prvá: Utečenec

Albany, štát New York
17:00

"Otec, už nevládzem," ozval sa unavene mladík v dlhom hnedom kabáte a čiernych flanelových nohaviciach. "Zastavme aspoň na chvíľu."

"Nemôžeme, synak."

Bol to starší muž, asi štyridsiatnik, nižšej, zato plecnatej postavy, s krátkymi sivými vlasmi a neoholeným aspoň desaťdňovým strniskom. Rýchlo kráčali Treťou Avenue plnou ľudí. Bol oblečený podobne ako syn: čierny kabát a pohodlné hnedé menčestrové nohavice. Podchvíľou sa obzrel za seba a zakaždým tam uvidel tmavomodrý sedan Ford, ktorý sa pomaly posúval za nimi, pričom si udržiaval odstup asi jeden blok.

"Oci, prosím ťa."

Trochu netrpezlivo pozrel na syna. Ten ledva vliekol za sebou nohy a vyzeral, že sa každú chvíľu zrúti na chodník ako podťatý, hoci sa s vypätím všetkých síl snažil vydržať. V tvári bol veľmi bledý, oči mal krvavočervené a podchvíľou si prstami masíroval spánky, akoby sa snažil potlačiť silnú bolesť rezonujúcu v hlave. Otcovi trhalo srdce, keď videl Davida v takomto stave a nemohol mu pomôcť inak, ako ho dostať preč z centra čo najrýchlejšie, hoci mu to spôsobovalo iba ďalšie bolesti. Položil mu ruku na plece.

"Poďme, chlapče, musíš to zvládnuť," povedal so snahou to povedať čo najláskavejšie a odbočil k prechodu pre chodcov, odkiaľ prešli na druhú stranu, tam, kde pretínala posledné Šesťdesiate ulice. Obe ulice vyzerali prázdnejšie a tmavšie ako zaľudnená Tretia avenue.

"Aj ulice označujú číslami. Originálne ako oni sami," zahundral si Peter pre seba. Znovu sa pozrel dozadu. Tmavomodrý Ford tam ešte stále bol, ešte stále sa pohyboval ich rýchlosťou s odstupom jedného bloku, hoci po chvíli sa Petrovi zdalo, že bol o čosi bližšie. V aute sedel iba jeden muž, ten mu však naháňal väčšiu hrozbu ako federáli, ktorí sa im lepili na päty od obeda.

Peter sa bezradne pozrel na obe strany ulice. Už nevedel, čo robiť, kam ísť, myšlienky sa mu iba bezcieľne mihali hlavou. Ich prenasledovateľ si nemohol vybrať lepšiu dobu, aby ich dostal, najmä Davida. Iba o neho po celý čas išlo, iba on bol skutočný cieľ, iba jeho všetci chceli dostať. Živého, samozrejme. Pokiaľ išlo o otca, nebol dôležitý, bol iba prekážka. S mŕtvym je vždy menej roboty. Ibaže David otca bránil so zúfalstvom hraničiacim s posadnutosťou. Chceli mu zabiť poslednú blízku osobu a zasadiť mu tak definitívny úder. V tom mal Peter dokonale jasno. Rovnako vedel, že iba kvôli nemu je David teraz v takom hroznom stave. Keby ho opäť tvrdo nebránil pred celým komandom federálov, určite by sa teraz netúlali bezcieľne preľudneným albanským centrom... Keby ho len David počúvol, bol by v bezpečí a nemusel by zápasiť s neznesiteľnými bolesťami uprostred tohto ľudského mraveniska, kde aj najmenší hluk mu v hlave spôsoboval strašné muky. Ibaže on by bol mŕtvy...

Čo teraz?

Nevedel si odpovedať. Bol už vyčerpaný a vystrašený, hoci v porovnaní so svojim synom bol na tom oveľa lepšie. Prenasledovateľ ich zastihol, keď sú na tom zle a ten lotor to nepochybne vie. Keby mohol, asi by zúril a preklínal všetko a všetkých od krivdy a zúfalstva. Ale to nebolo riešenie. Musel rozmýšľať aj za Davida. Ten už nebol schopný myslieť na takmer nič, bolesť ho úplne zamestnávala a keby ho otec nedržal okolo pliec, určite by vrazil do každého, kto by išiel priamo oproti nemu a zosypal sa ako bezvládne vrece zemiakov.

Podstatný problém okrem chlapíka vo Forde bol ten, že nemali skoro žiadne peniaze. Keď si ich chceli vybrať z banky, nemali tam žiaden účet. Rovnako pochodili v ďalších dvoch bankách. To signalizovalo, že tamtí chcú konečne udrieť. Kto vo veľkom meste nemá peniaze, tak sa vyparí bez stopy. Doslova. Ten lovec ľudí, či čo za monštrum ide za nimi, ich môže dostať hneď tu a teraz. Aj napriek okolitému davu. V amerických veľkých mestách (a najmä neďalekom New Yorku) sa prejavuje zvláštna choroba: ľudia sú absolútne nevšímaví k svojmu okoliu. Každú chvíľu niekto niekoho prebodne, každú chvíľu niekoho polícia zmláti, zatkne a niekam odvezie, každú chvíľu niekto robí rozličné sprostosti uprostred ulice, každú chvíľu niekto sfetovaný ogrcia chodník pred chodcami či chodcov samotných. Človek sa naučí byť slepý, ak vidí, že sa niečo prihodilo inému a nie jemu.

Prichádzali k vyústeniu Sedemdesiatej. Odrazu Peter jasne vedel, že neznámy zaútočí práve teraz. Ktovie, čo si na nich prichystal. Nôž do chrbta, pištoľ s tlmičom, kvapka na konci ihly striekačky s neznámym tajuplným jedom. To by vyzeralo: záchvat na rohu Tretej a Sedemdesiatej. Strážnik, ten chlap asi dostal infarkt.
Alebo skôr tá pištoľ. Ich prenasledovateľ nemal problém postrieľať osem federálov uprostred mesta, ktorí sa ich snažili zatknúť v prístave na rieke Hudson, tak prečo by sa mal babrať s nimi? Peter pochyboval, či by mal zábrany aj tu. Takíto mäsiari kašlú na publicitu, spravia si svoju robotu a zmiznú ako gáfor.

Čo teraz?

Ford sa priblížil na vzdialenosť sotva pol bloku a jeho vodič mal zjavný úmysel zastaviť a vystúpiť. Peter a David sa postavili k skupinke chodcov pri prechode a netrpezlivo čakali na zelenú. Čakanie sa zdalo nekonečné. Otec behal očami po celej ulici a hľadal taxík. Museli sa pokúsiť ujsť taxíkom, iná možnosť už nejestvovala. Inokedy ich tu bolo plno, teraz nebol v dohľade ani jeden. Tmavomodrý Ford zastavil pri chodníku. Prenasledovateľ vystúpil a blížil sa k nim vyrovnaným krokom, bez snahy ukryť sa v dave a nepozorovane sa priblížiť.

Peter strčil Davida za seba, lakťami si začal kliesniť cestu v mase chodcov a stále sa zúfalo obzeral po voľnom taxíku.

"Hej, človeče..."
"Doparoma, dávajte pozor!"
"Chlape, čo ste slepý?!"
"S dovolením? Prepáčte...", drmolil Peter a tlačil sa čo najďalej od toho monštra za nimi. Tomu chlapovi ľudia očividne neprekážali, odstrkoval ich ako handrové bábiky. Niektorí sa chceli do neho pustiť, ale keď zbadali mohutnú zbraň v jeho ruke, začali od neho všetci ustupovať. Nikto s tým nechcel mať nič spoločné. Peter už-už počul tlmený výstrel a následnú guľku v chrbte.

V tom zbadal taxík kúsok vľavo od nich.
"Taxi, taxi!", zreval a mával voľnou rukou ako šialený.
Taxík k ním odbočil. Neznámy prestal čokoľvek predstierať a rozbehol sa za nimi, v behu natiahol pištoľ a snažil sa na nich vystreliť, ale niekoľko ľudí pred ním mu prekážalo v mierení. Peter bleskurýchlo otvoril zadné dvere a chcel strčiť Davida dnu.

V tom ľudia pri obrubníku doslova odleteli stranou a spoza nich sa objavil ich prenasledovateľ a namieril na Davida. Peter skočil pred syna, odhodlaný ho brániť vlastným telom a životom.

Odrazu pocítil, ako ho čosi neviditeľné odstrčilo nabok. Otočil sa a zbadal chlapca, ako stojí vedľa neho a uprene hľadí na muža so zbraňou. Z hlavne vyšľahol záblesk a ozvalo sa tlmené hvizdnutie.

„ NIIEEEE!!“

Peter chcel skríknuť, ale pocítil, že hlasivky ho nepočúvajú. Pocítil však aj niečo iné, akoby sa popri ňom prehnalo niečo neviditeľné ako horúca nárazová vlna, keď človek stojí príliš blízko pri prechádzajúcom vlaku. Ten neviditeľný prúd však zjavne smeroval na strelca. Guľka, ktorá by sa inak zaryla Davidovi do mozgu, zamrzla vo vzduchu a rozprskla sa. Neznámeho odhodilo ako po náraze ohromnej kolkovej gule o dvadsať metrov ďalej medzi ľudí, cez ktorých sa pred niekoľkými sekundami predieral ako nezastaviteľný príval. Zopár ľudí takisto zhodilo na zem, ale zďaleka nedopadli tak zle ako obor za nimi. Všetko sa to odohralo v priebehu jedinej sekundy. Chlap tvrdo pristál na zemi a zo dva metre sa kĺzal. Hneď sa však pozbieral zo zeme a bez akýchkoľvek náznakov zranenia znova vyrazil k taxíku.

Otec sa prekvapene díval na prekvapujúcu situáciu. Práve unikli istej smrti. Začul tlmené vzdychnutie. Obzrel sa na zem a zbadal Davida ležať pri taxíku s bielou tvárou. Peter ho rýchlo zdvihol a naložil do taxíku.

"Na letisko. A šliapnite na to," povedal taxikárovi.
"Jasne, šéfe," odvetil ľahostajne vodič a hladko sa rozbehol od obrubníka dolu Východnou Sedemdesiatou.

Peter sa obzrel dozadu a cez zadné sklo videl, ako strelec vybehol na cestu a díval sa za nimi. Určite si zapamätal číslo taxíka, pomyslel si trpko Peter a pozrel sa na syna, ktorý sa o neho opieral a zjavne upadol do bezvedomia. Jeho mŕtvolná bledosť Petra vystrašila. David v snahe ochrániť ho spotreboval všetku fyzickú a duševnú energiu na to, aby aspoň na chvíľu zastavil prenasledovateľa a poskytol im čas nasadnúť do auta a zmiznúť. V silnom emocionálnom vypätí to však opäť prehnal a teraz za to platil. Keď používal to príliš často, dostavovali sa ohromné bolesti hlavy.

Peter sa v zlomku sekundy rozhodol.

„Otočte to k najbližšej nemocnici, môjmu synovi je zle a zrejme bude potrebovať lekára,“ požiadal taxikára. Ten iba mlčky prikývol a so silným škrípaním pneumatík to stočil doprava. David na ten hluk reagoval presne tak, ako sa otec obával: zasipel od strašnej bolesti, ruky si pritlačil na spánky a tuho zažmúril oči. Keď mal oči otvorené, videl všetko rozmazane a v rozličných odtieňoch krvavočervenej farby, iba otec vyzeral jasne. Najmenší hluk mu spôsoboval muky, stredne silné zvuky boli ako trieskanie zbíjačiek, silné boli neznesiteľné. Bolesť hlavy sa stále zhoršovala, až sa mu zdalo, že mu ju vnútri drvia stredovekými mučidlami. Takto to mohlo trvať šesť, osem, či pätnásť hodín.

David si nepamätal, či niekedy mal také bolesti. Zakaždým, keď sa dostavili, myslel si, že sú najhoršie. Nech by tento bolestivý záchvat trval akokoľvek dlho, bol načas vyradený. Mohol sa teraz spoliehať iba na otca. Rád by veril, že ich z tejto kaše dostane, ibaže to bola stále jedná a tá istá, poriadne smradľavá kaša. Nevedel, čo by si počal, keby ich teraz to monštrum dohnalo. Nemal by žiadnu šancu ubrániť otca či seba, lebo ak by ešte raz to použil, s najväčšou pravdepodobnosťou by ho to zabilo. Otec bol jeho jediná blízka osoba. Okrem neho už nemal nikoho a nechcel si ani len predstaviť, čo by si počal, ak by aj o neho prišiel. Asi by urobil posledný samovražedný útok, aby zlikvidoval každého, kto mu zničil život a zničil by tým aj seba. Na vlastnom živote mu už veľmi nezáležalo. Smrť by pre neho bola vykúpením, bez ohľadu na to, čo by ho čakalo na druhej strane (ak vôbec, ozval sa tichý hlas v jeho hlave). Človek nebol stvorený na to, aby musel znášať také muky.

Z ničoho nič chmúrne myšlienky zmizli. Pocit zodpovednosti a bezprostredné nebezpečenstvo ho aspoň čiastočne prebrali z mátožného stavu, do ktorého upadol po útoku na chlapíka s pištoľou, ktorý ich dohnal na prechode. Napadlo mu, že ak by teraz prišli do nemocnice, federáli by ich tam určite našli, keďže sa dalo predpokladať, že rozošlú ich popisy do všetkých okolitých staníc a prehlásia ich za možných teroristov (a vzhľadom na masakru v prístave a prestrelke na spôsob Divokého Západu v opustenej továrni Mufterson&Co. sa im ani nebolo možné čudovať), takže sa nebudú môcť nikam pohnúť. Museli čo najskôr zmiznúť z mesta.

„Oci, nesmieme ísť do nemocnice,“ ozval sa zachrípnuto. Otec sa prekvapene na neho pozrel - myslel si, že je v bezvedomí. „Nie, nedá sa to,“ hovoril potichu David, aby ich nepočul šofér. V hlave mu búšilo.
„Pri všetkých vchodoch do nemocníc sú namontované kamery, takže by nás videli a hneď dostali. Najlepšie by bolo, keby sme sa dostali na to okresné letisko v Albany a odtiaľ na Severnú diaľnicu. Tam bude pre nás jednoduchšie sa ich striasť. Keď sa nám podarí ukradnúť nejaké auto, máme väčšiu nádej... Napadá ťa niečo snáď niečo lepšie?“ spýtal sa otca, keď zbadal jeho reakciu.
Otcovi sa totiž myšlienka na krádež auta s federálmi za pätami veľmi nepozdávala. „Nech nás vyloží pri nemocnici, budeme sa tváriť, že tam ideme a keď zmizne z dohľadu, tak sa otočíme, nájdeme vhodné parkovisko, vezmeme auto a skúsime sa dostať von z mesta...“ hlas mu prešiel do ledva počuteľného šepotu. Vyzeral vyčerpane. Bolesť už bola naozaj príšerná.

Otec sa nad tým hlboko zamyslel. Aj keď si to nerád priznával, už ledva vládal a ani nevedel, čo ďalej. Zároveň sa aj hanbil, že zatiaľ čo sa nechal zaplaviť temnou beznádejou, David ešte aj so silami a rozumom v koncoch rozmýšľal nad možnosťami ich záchrany. Po krátkej chvíli uznal, že jediná možnosť je čo najrýchlejšie vystúpiť z taxíka a zmiznúť z Albany. Taxíky sa dajú ľahko sledovať a ak sa im podarí nepozorovane ukradnúť nejaké auto z blízkeho parkoviska, ich šance sa rapídne zvýšia. Peter naznak súhlasu prikývol. Ďalšie slová neboli potrebné.

David sa slabo usmial a zatvoril oči. Usmial sa. Peter si už vôbec nepamätal, kedy sa David naposledy usmieval. Udalosti posledných týždňov mu veľa dôvodov na úsmev nedávali a obzvlášť po manželkinom zavraždení bol jeho syn utiahnutý a ledva hovoril. Peter nástojil na tom, aby David chodil do školy a mal tak aspoň čiastočne normálny život. Ibaže ťažko môže mať niekto normálny život, ak ho neustále naháňa DSI kvôli niečomu, s čím sa narodil, kvôli niečomu, o čom nemohol rozhodnúť o nič viac, ako o farbe svojich zelenohnedých očí. Kvôli niečomu, čo by mohlo v priebehu krátkeho okamihu obrátiť na prach pol štvrte, ak by to vypustil v návale neovládateľného vražedného hnevu. Kvôli niečomu, čo v ňom stále rástlo a silnelo. Kvôli niečomu, čo ho mohlo zabiť... A napriek tomu všetkému sa usmial. To Petrovi dodalo silu, aby mohol bojovať ďalej za životy ich oboch.

O takých desať minút sa asi dvesto metrov napravo objavila veľká červeno-biela budova areálu nemocnice. Taxík hladko zabrzdil kúsok od hlavného vchodu. „Bude to sedem dolárov a dvadsať centov,“ ozval sa šofér. Peter zalovil vo vrecku kabáta a vytiahol päťdolárovú bankovku a niekoľko mincí. Rýchlo ich zrátal a podal taxikárovi ďalšie dva doláre a päťdesiat centov ako malé prepitné. Viac si nemohol dovoliť dať.

„Vďaka za tak rýchly odvoz, som vám zaviazaný,“ povedal vďačne Peter šoférovi. Ten sa len krátko usmial popod fúzy.
„Dúfam, že váš syn bude v poriadku. Vyzerá bledý. Dávajte naňho pozor.“

„Usilujem sa najviac, ako môžem.“

Taxikár sa znovu usmial. „To je slovo do bitky. Veľa šťastia, pane,“ dodal a vyrazil za ďalšími zákazníkmi.
Veľa šťastia aj tebe, chlape, pomyslel si Peter a prešiel ku Davidovi, ktorý medzitým vystúpil a unavene sa opieral o stĺp informujúci o najnižších úrokových sadzbách pri pôžičke nad 50 000$.

„Čo povieš, oci, nepožičiame si? Najnižší úrok, aký tu zoženieš,“ ozval sa a kývol hlavou ku stĺpu. „Možno nám dajú dosť peňazí nato, aby sme si mohli dovoliť Sharka. Ten by nám mohol zabezpečiť vopred vyhraný súdny proces a vysúdil by nám aj ťažké prachy za psychickú ujmu, ktorú nám spôsobila DSI s tou ich Firmou. Vlastne,“ zamyslel sa, „keby sme to vyhrali, tak Amerika môže vyhlásiť bankrot,“ slabo sa zachechtal.

„Ako vidím, si na tom lepšie, ako som si myslel,“ poznamenal Peter. „Ak si schopný rozmýšľať nad súdnym procesom, aký Amerika ešte nevidela, čo tak sa poobzerať po nejakej limuzíne? Vieš, ak chceš luxusného právnika a spor všetkých čias, tak musíš prísť aj na luxusnej káre,“ podpichol syna. Ten sa ledva uškrnul.

„Zatiaľ čo ty si odbavoval zdvorilosti s pánom Šoférom Taxiambulantom, ja som našiel dve vozidlá ako stvorené pre náš útek, na parkovisku kúsok odtiaľto,“ odvetil. „Neviem, ako presne sú zabezpečené, ale nemali by robiť veľké problémy.“

„Tak poďme skontrolovať, či sú správne zaparkované,“ zavelil otec. Priskočil k Davidovi, pripravený ho podoprieť, ak by sa náhodou zatackal, ale ten už na tom bol trochu lepšie a pohyboval sa už omnoho prirodzenejšie. Peter sa poriadne začudoval, ako je možné, že po desiatich minútach odvozu sa dokázal tak zozbierať, keď pri nástupe do taxíka takmer vypľul dušu na chodník. Predtým potreboval aspoň osem hodín spánku, aby sa pozbieral. Ale nezamýšľal sa nad tým príliš dlho: akákoľvek zmena lepšiemu je pre nich jedine dobrá.

Parkovisko ležalo iba sto metrov napravo od vchodu do nemocnice, kde ich vyložil taxík a bolo strážené jediným strážnikom, ktorý sa unavene prechádzal popri bráne a každú chvíľu zíval. Peter s Davidom sa prikradli z južnej strany a preliezli cez malú dieru v plote. Najskôr vošiel Peter, David dával pozor, či sa niekto nedíva. Keď bol Peter dnu, David s výrazom nevinnosti prešiel takisto cez dieru a pomaly prešiel k otcovi, ktorý sa učupil za starého Chryslera a sledoval strážnika.

Bol to typický strážnik parkoviska: asi päťdesiatpäťročný, vráskavá tvár a krk, modré oči už mútne vďaka častej spoločnosti fľaše, v ľavej ruke držal napoly ohorenú cigaretu.

„Ten si každú chvíľu odskočí na pauzičku,“ zahundral Peter. „Tak, ktorí sú to šťastní kandidáti na rýchly odvoz, David?“
Ten bez váhania ukázal na takmer nový, päť metrov od nich stojaci čierny pickup Ford F350. Strážnik sa práve zahnal sa po dotieravej muche, ktorá mala zálusk na jeho zakrivený nos.

„Dobrý výber,“ pochválil syna Peter. „Nič lepšie nepotrebujeme. Choď sa pozrieť na zámky, ja nájdem nejakú tyč a budem dávať pozor na nášho unaveného modrého papagája.“

David sa prikradol ku dverám na strane vodiča, chvíľu si prezeral zámok a nazrel aj dnu, aby videl, kde bliká svetielko alarmu. Pomocou toho vedel určiť, v ktorej oblasti sa nachádza samotný spínač alarmu. Otec medzitým dobehol k diere v plote, cez ktorú preliezli, vzal zo zeme krátku tenkú tyčku (zrejme zvyšok zo stĺpika plotu) a vrátil sa ku synovi, lebo vedel, že ju bude potrebovať na otvorenie dverí. David ju strčil cez izolačnú pásku na spodku okna k zámku a chvíľu sa tam vŕtal. O presne štyri sekundy začul uspokojivé cvaknutie, otvoril dvere a rýchlo sa vrhol pod volant, aby odtrhol kábel spúšťajúci alarm. Pri takomto otváraní mal k dispozícii presne päť sekúnd, inak „mal po biznise“, ako vždy hovorievali jeho náhodní učitelia ulice. Kábel našiel bez problémov a rovnako bez problémov ho odtrhol zo siete. Posunul sa viac dopredu a hľadal dve časti štartéra, aby ich zapájaním a vypájaním v elektrickom obvode spustil štartér motora.

Peter zatiaľ s úškrnom sledoval bdelého ochrancu majetku. Strážnikovi sa práve podarilo na siedmy pokus chytiť muchu. Odhodil cigaretu a druhou rukou si poistil dlaň s muchou, aby mu neušla. Chvíľu ňou hrkal pri uchu, na tvári sa mu zjavil prihlúply nadšený úsmev, ruku stlačil v päsť, až tam zapraskalo a vzápätí vypustil muchu, ktorá bez ujmy odletela preč, aby o krátku chvíľu opäť zaútočila na jeho nos. Peter sa otočil k synovi.

„Počkaj, kým odtiaľ odíde," povedal. "Keď naštartujeme, môže ho to upútať, lebo nikto nevošiel dnu. Nech zalezie a my môžeme odísť, na juhovýchodnej strane je pretrhnutý plot a kamery to nemajú v zábere,“ ukázal na stĺp, kde boli umiestnené tri kamery snímajúce parkovisko a príjazdovú cestu. Našťastie pre nich ani jedna nebola otočená ich smerom.

Aj keď Peter nikdy nezdieľal nadšenie z Davidovych vedomostí, ktoré pochytil pri krátkych „učebných pobytoch“ s pouličnými gangmi a inou vyberanou spoločnosťou, teraz bol ochotný to akceptovať, keďže museli rýchlo utiecť. Účel predsa svätí prostriedky, no nie, braček?.

V búdke zazvonil telefón. Starý strážnik chvíľu zazeral na otravnú muchu a ignoroval všetko naokolo. Zvonenie sa ozvalo znovu. Strážnik si otrávene vzdychol, posledný raz sa neúspešne zahnal po muche a odišiel do búdky. Peter kývol Davidovi. Telefón zvonil. Vo chvíli, keď strážnik namrzene zdvihol slúchadlo, David naštartoval. Pickup ožil a motor začal priasť. Otec naskočil na miesto vodiča, odomkol dvere na strane spolujazdca a David rýchlo naskočil dnu.

"Rýchlo zmiznime, pokiaľ nás tu niekto neobjaví," zasipel. Ford sa rozbehol naproti prederavenému plotu a s rachotom cez neho prerazil. Pokiaľ sa strážnik stihol spamätať z nepríjemného prekvapenia, boli preč. Otec mal na tvári víťazoslavný výraz.

"Tak teda, smer Vermont, synak," vyhlásil radostne Peter. David na jeho prekvapenie nezdieľal jeho nadšenie. Na tvári mal zmes ustaraného výrazu a novej bolesti. Pokiaľ sa ho stihol spýtať, čo sa deje, zľava sa ozvalo silné kvílenie pneumatík.

Nejaký šialenec sa na nich rútil plnou rýchlosťou. Peter to auto okamžite spoznal. Bol to tmavomodrý Ford ich vytrvalého prenasledovateľa.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Terminátor sledoval, ako jeho cieľ uniká v taxíku.

Zoom 2x... 4x... 8x... 16x... 24x...vyostrenie záberu... registrovanie evidenčného čísla vozidla s unikajúcim cieľom... ukladanie do pamäte... stav ukladania... 100%. Evidenčné číslo vozidla uložené. Spôsob prevedenia misie... prenasledovať cieľ vozidlom. Pravdepodobnosť dostihnutia cieľa vozidlom: 67%. Otočil sa a rozbehol sa späť k svojmu autu, ignorujúc vyplašené a zmätené pohľady ľudí naokolo.

Varovanie... 340° v smere k vozidlu, potenciálna hrozba. Jeho senzory zachytili blížiace sa nebezpečenstvo. Blížili sa k nemu dvaja policajti so zbraňami namierenými na neho.
"Odhoď zbraň a ruky za hlavu," prikázal mu jeden z nich. Kyborg pootočil hlavu k nim.

Analyzovanie hrozby... analýza výzbroje ohrozujúcich subjektov... automatická pištoľ Berreta 92FS... kaliber 9x19 Parabellum... 25 cm gumený obušok... 75 ml disperzný roztok s účinkami dráždiacimi očné slzné kanáliky... analyzovanie druhého subjektu...zhodná výzbroj u oboch subjektov...Pravdepodobnosť ohrozenia... 0%.Požiadavka na termináciu: zamietnutá. Aktualizovanie prioritnej úlohy... Prioritná úloha: dostihnúť unikajúce vozidlo s primárnym cieľom.
Otočil a zamieril k svojmu autu.

"Povedal som stoj!" skríkol policajt znovu, tentoraz s väčšou nervozitou v hlase. Chlap ich ignoroval. Policajt skríkol ešte raz, ale dotyčný mu nevenoval ani o chlp viac pozornosti. Policajt mu namieril na pravú nohu a vystrelil. Chlap sa iba zastavil a znovu sa na nich zahľadel, bez akéhokoľvek náznaku zranenia či bolesti, hoci guľka ho zasiahla tesne nad koleno.

Analyzovanie hrozby... aktualizovanie stupňa ohrozenia... pravdepodobnosť ohrozenia pohybových funkcií po zásahu... 12,6%. Pravdepodobnosť ohrozenia bojových funkcií po zásahu... 6,3%. Pravdepodobnosť ohrozenia misie... nový parameter: možnosť privolania posíl subjektom... Registrovanie nového parametra do analýzy pravdepodobnosti ohrozenia misie... Registrácia ukončená .Pravdepodobnosť privolania posíl subjektom... 95%. Pravdepodobnosť ohrozenia misie... 48,8%. Aktualizovanie prioritnej úlohy... Prioritná úloha: Eliminovať hrozbu.

Kyborg zimničnou rýchlosťou zdvihol svoj Glock 17 s tlmičom a pokiaľ sa policajti stihli spamätať, vystrelil raz na každého, mieriac rovno na srdce. Strážcovia zákona boli mŕtvi skôr, ako dopadli na zem.

Analyzovanie hrozby... Subjekt #1: eliminovaný. Subjekt #2: eliminovan.ý Pravdepodobnosť ohrozenia misie... 0%. Stav prioritnej úlohy: splnená. Aktualizovanie prioritnej úlohy... Prioritná úloha: Lokalizovať a zlikvidovať primárny cieľ. Aktualizovanie pravdepodobnosti dostihnutia cieľa... Pravdepodobnosť dostihnutia cieľa... 38%.

V dave vypukla ozajstná panika. Kyborg sa vydal k svojmu autu.

Analyzovanie únikových trás... nový parameter: Zdravotný stav primárneho cieľa. Registrovanie parametra do databázy Model správania... Registrácia ukončená. Nový parameter: Primárny cieľ prenasledovaný DSI... Pravdepodobnosť úniku v nemocnici... 0,72%... Registrácia parametra do databázy Model správania... Registrácia ukončená... Analyzovanie pravdepodobnosti odcudzenia vozidla vzhľadom na parameter Zdravotný stav a parameter Prenasledovaný DSI... Pravdepodobnosť odcudzenia vozidla... 92%.

Kyborg nastúpil do svojho sedanu Ford a vyrazil tým istým smerom, kam odchádzal taxík. Cestou sa napojil na GPS systém taxi služby spoločnosti Coronners, v ktorej vozidle unikali David s Petrom, aby ich mohol zadaním evidenčného čísla taxíka lokalizovať. Bolo veľmi pravdepodobné, že vzhľadom na Davidove skúsenosti s krádežami áut zamieria na najbližšie väčšie parkovisko a pokúsia sa ukradnúť prvé vhodné auto.

Lokalizovanie vozidla s primárnym cieľom... Vozidlo lokalizované. Skenovanie cestnej siete v okruhu 10 km... Najbližšie parkovisko vzhľadom na súčasnú polohu vozidla: Súkromná nemocnica s poliklinikou Princeton. Pravdepodobnosť odcudzenia vozidla z parkoviska nemocnice Princeton... 92%. Súčasná vzdialenosť od primárneho cieľa: 1,72 km. Predpokladaný čas dostihnutia primárneho cieľa (vzhľadom na dopravnú situáciu)... 9 minút, 28 sekúnd.

Kyborg išiel plnou rýchlosťou, aby čo najrýchlejšie skrátil náskok, ktorý získali David s otcom, keď ho zdržali policajti. Počas cesty sa ešte raz pokúsil analyzovať vlastnosti neznámej substancie, ktorou na neho „zaútočil“ David a ktorá spôsobila, že ho odhodilo presne 28,53 metra od poslednej pozície, z ktorej na neho strieľal. Nemal úspech, keďže neexistovali žiadne presné empirické údaje, na základe ktorých by to mohol porovnať. Jediný údaj, ktorý zapadal do modelu bol ten, že sa mohlo jednať o jeden z para psychologických prejavov, o nejaký zvláštny druh telekinézy, ibaže to bola oblasť nepreskúmaná a príliš tmavá.

GPS systém mu o chvíľu ukázal, že je už iba stodvadsať metrov od parkoviska, ibaže musel to obísť dookola, keďže najbližšia príjazdová cesta bola z ľavej strany. To však znamenalo, že musel urobiť širokú okľuku. Ak by bol človek, tak by dúfal, že to stihne načas. Senzory zaznamenali sanitku rútiacu sa z pravej strany. Rýchlo strhol volant viac doľava, aby sa jej vyhol po ľavej strane. Sanitka prehrmela okolo a vodič mu pobúrene gestikuloval. Kyborg ho ignoroval. Stočil to doľava ešte raz a ocitol sa na dlhej ulici, kde ústil aj východ z parkoviska.

Vyrútil sa odtiaľ čierny pickup, ktorý ho okamžite upútal.

Zoom 8x... 16x... 24x... vyostrenie obrazu... analýza subjektu na mieste vodiča... žiadna zhoda ... analýza subjektu na mieste spolujazdca... primárny cieľ - zhoda potvrdená. Primárna úloha: terminovať. Status: previesť.
Kyborg šliapol na plynový pedál a vyrazil plnou rýchlosťou, žmýkajúc zo svojho auta maximum. Rútil sa rovno na ľavý bok Forda.

Vzdialenosť od cieľa... 50m... 40m... 30m... 20m... 10m...

komentáře [ 0 ]
WolfDM 27.9.2010
© 2007 - 2017 T-SCC.cz team