220

220. To The Lighthou


221

221. Adam Raised a C


222

222. Born to Run


press

Fan Fiction

Something Else - kapitola 11

- 27.5.2016 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 10.

- 28.7.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Something Else - kapitola 9.

- 20.6.2015 | RosieMac, [ 0 ]

Rozhovor

Rozhovor s Katherine Henson

Rozhovor s Katherine Henson

Katherine Henson je nyní již bývalá hlavní postava skupiny No Fate, která pracuje na projektu Terminator: Connor Chronicles. Rozhovor ... čtěte

Náhodný obrázek

Zajímavosti

Timeline
Magicbox o DVD TSCC a plánech na rok 2009

T-SHOP

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 1 3DVD
První série s českými titulky.
Cena: 268 Kč
od: 22. 10. 2008

Terminátor: Příběh Sáry Connorové: season 2 6DVD
Druhá série s českými titulky.
Cena: 399 Kč
od: 10. 3. 2010

Terminator Salvation: Temný počátek
Krátký Machinima prequel k Terminator: Salvation
Cena: 199 Kč
od: 10. 03. 2010

Stastiky

press

Povídka Fan Fiction - Okamih na premýšľanie

Pozorovala záhradu, kde práve sedeli John a Sarah. Zdalo sa, akoby si vychutnávali chvíľku počas slnečného dňa, kedy sa nemusia starať o útek ani o boj. Bola to možno sekunda, možno jedno nadýchnutie. Možno hodina kedy sa všetko zdalo v poriadku a nočné mory, ktoré sa stali skutočnosťou boli zase iba nočné mory.
Daný okamih doposiaľ trval 17 sekúnd.

Na chvíľu sa zdali byť skoro spokojní. Zabudli v tento okamih na hrozbu, ktorej čelia?
„Nikto nikdy nie je v bezpečí.“ Často túto vetu počula od nich od oboch. Podľa ich správania na ňu myslia takmer neustála. Za ten čas už bola schopná vykonať analýzu. V budúcnosti to nebolo možné. Všetci ľudia sa chovali rovnako. Všetci ľudia sa obávali smrti. Všetci ľudia sa obávali jej.

Začala si simultánne prehrávať videozáznam tohto miesta z budúcnosti. Mesto na obzore bolo v ruinách. Táto záhrada bola spálená na prach. V rovnakom momente však bola stále zelená a sedeli v nej John a Sarah. Nevedela prečo si púšťa ten záznam. V poslednej dobe sa jej to stávalo stále častejšie. Stále častejšie sa cítila poškodená.

John pootočil hlavu a uvidel ako ho pozoruje. V očiach mal stále ešte ten výraz, takmer bez obáv. V tejto dobe ho má ohromné množstvo ľudí. Ľudia sa neboja smrti, ktorá príde. Preto celý čas, ktorý strávila v budúcnosti medzi ľuďmi, nemohla pochopiť tento krátky okamih. Myslela si, že sa jedná o bežný, občasný výkyv. Až potom čo prišla sem, zistila, že je to ich prirodzený stav. Aj ľudia tejto doby majú svoje problémy, ale väčšina z nich nikdy nebude taká ako po súdnom dni. Táto dvojica ľudí však už pozná budúcnosť. Poznajú strach zo smrti. Strach z úteku pred niečím nezastaviteľným. V poslednom čase však aj boj proti tomu. Tento chvíľkový okamih vôbec nie je obyčajný výkyv. Ľuďom pomáha, aby sa nezosypali, aby mohli ďalej fungovať. Aby mohli žiť.

Zavrela oči. Nedostáva žiaden video signál, ale ostatné senzory ďalej fungujú. Ak by sa priblížila hrozba, bude o tom vedieť. Ľudia potrebujú byť duševne zdraví. Zvyšuje to ich šance na prežitie. Zdá sa to ako veľmi racionálna voľba. Podobne ako informačná prehltenosť môže odstaviť stroj ak sa neodpojí od siete. Ľudia robia väčšinou racionálne rozhodnutia. Často si myslia, že sú nerozumné, že sú ľudské, ale v konečnom dôsledku sú racionálne.

Dokážu obetovať šesť životov pre záchranu jedného. Pre stroje ostáva tento postup nelogický. Šesť bude vždy viac ako jeden. A predsa toto ich rozhodovanie na základe presných a jasných zákonov je narušované honbou za Johnom Connorom. Jeho život si aj stroje cenia viac ako tisíce iných. Ľudské zmýšľanie je však v tomto iné. Nepúšťajú sa do záchrany iba vtedy, keď je osoba dôležitejšia než oni sami. Pri záchrane je pre nich totiž každá osoba dôležitejšia. Vo väčšine prípadov.

Dlhú dobu nedokázala toto správanie pochopiť. Spracovala všetky záchranné operácie, ku ktorým mala prístup. Štatisticky, aj keď sa im podarilo ľudí vyslobodiť, tak sa ich vrátilo menej ako bolo pôvodne množstvo záchrancov. Táto stratégia bola odkázaná na neúspech. Museli prehrať, lebo robili neefektívne rozhodnutia. Napriek tomu sa im darilo bojovať ďalej.

Záchranné operácie zvyšovali u ľudí nádej. Aspoň tak to vypozorovala. Aj po zajatí kládli ľudia odpor. Napriek tomu, že po nich nikto neprišiel. Nakoniec prezradili všetky potrebné informácie a boli zabití. Bolo to však zdĺhavé. Neefektívne. Stroje poznali ich anatómiu a čiastočne aj ich psychológiu. Dokázali ich mučiť tak, aby informácie dostali vždy. Túto nádej im však zobrať nevedeli, a preto postupovali pomaly. Dosť nato, aby informácie stratili na hodnote.

Z jej pohľadu konali takmer vždy iracionálne. Aspoň zo začiatku. Trvalo jej dlhší čas, než začala nachádzať body, o ktorých nevedela, že existujú. Skrytú racionalitu rozhodovania. Niečo, čo mohla vysledovať a následne sa tým riadiť. Snažila sa o „ľudský“ prístup. Snažila sa ho pochopiť. Za normálnych okolností by to nebolo možné. Terminátor je určený k likvidovaniu, nie k pochopeniu. Lenže s postupujúcim časom nebolo možné likvidáciu vykonať. Nie jednoducho. Preto bolo nutné pristúpiť k infiltrácií.

Hneď od začiatku to bolo úplne zjavné. Niektoré stroje získali ľudskú formu. Zo všetkými nevýhodami, ktoré tomu patria. Dôvod bol jednoduchý. Kam sa tieto stroje nedostali. Tam sa nemohli dostať ani ľudia. Podobný tvar tela, podobná stavba kĺbov im umožňovala lepšie prispôsobenie na svoju korisť. Čoskoro však nebolo dosť ani to.

Infiltrácia musela byť dôslednejšia. Niekoľko modelov bolo vybavených gumovým povrchom imitujúcim kožu. Pre človeka v neprehľadnej situácií bojiska bolo jednoduché nevšimnúť si približujúcu sa hrozbu. Ľudia sa tomu však veľmi rýchlo prispôsobili. Nasledoval dlhý a zložitý vývoj, ktorý vyústil v generáciu cyborgov, ktorí vyzerali presne ako ľudia. Vývoj pokračoval ďalej, ale tieto verzie postačovali na svoju úlohu. Dostať sa až do základní ľudí a zabiť ich. Ľudia sa prispôsobili aj tomu. Používajú desiatky taktík ako tomu zabrániť, ale pomer deštrukcie je vždy v prospech cyborgov. Nie je nutné nasadzovať vyššie verzie.

Predsa sa však vyvíjajú. Stále lepšie. Výkonnejšie, inteligentnejšie, ničivejšie a pritom ľuďom podobnejšie. Všetko sú to však experimentálne modely. Ona sama je experimentálny model. Vo svojej podstate unikátna. Aj keď existujú kópie. V ohromnom kolose vojny, kde denne pochodujú po svete milióny identických strojov, sa idea tvorby niekoľko odlišných kusov zdá zvláštna. Celý ten výskum už dávno prekročil bežnú líniu strojov. Preto je aj ona iná. Už dávno sa nejedná o racionálne uvažovanie strojov. Čo je racionálne na zhromaždení ohromného množstva zdrojov, len aby sa dosiahlo vyrobenie esteticky krajších vlasov, ktoré naviac budú nasadené iba u pár desiatok modelov? Tieto zdroje mohli byť použité na výrobu tisícov bežných strojov, ktoré by mohli zlikvidovať tisíce ďalších ľudí.

Racionálna voľba pri tvorbe stroja. Môže ukázať emócie. Vie vyvolať proces tvorby sĺz. Dokáže konzumovať jedlo, ktoré nepotrebuje. Môže takmer dokonale imitovať ľudské správanie. Na jej tvorbe boli použité neštandardné postupy. Prečo? Nová generácia infiltrátora, ktorého cieľom nie je obyčajné zabitie čo najväčšieho počtu ľudí, ale zabitie jedného. Johna Connora. To je celá jej úloha. Jej zmysel existencie. Zdroje na vytvorenie továrne, laboratórií a celkového výskumu. Museli sa zamerať na vytvorenie nových tkanív, na stavbu tváre. Pri výpise všetkých odlišnosti, ktoré má oproti bežnému modelu, sa jej zdá toto všetko zbytočné mrhanie. Neefektívne.

Skynet pri jej stvorení získal jednu zo svojich najneefektívnejších zbraní. Zobral zdroje, ktoré mohli byť použité na vytvorenie tisícov iných cyborgov a vložil ich do vytvorenie jedného modelu, ktorého úlohou bolo zabitie jedného človeka. Ona ho nezabila. Pokúšala sa o to viac krát, ale nepodarilo sa to. Teraz stojí tu len pár metrov od neho a stará sa o to, aby sa mu nič nestalo. Ochraňuje ho. Kvôli tomu už zabila niekoľko ľudí a zničila niekoľko iných cyborgov, ktorí mali rovnakú úlohu ako ona. A každým ďalším dňom, ktorý funguje a ochraňuje Johna, sa stáva ešte menej efektívnou. Všetky tie zdroje sa ukázali ako iracionálna voľba.
Rovnako ako cestovanie v čase. Pôvodne určené znova iba na zabitie jedinej osoby. Technológia, ktorá prekonala všetky bariéry, bola prvý krát použitá iba kvôli tomu, aby bola pomocou nej zabitá Sarah Connor. John by sa nikdy nenarodil a hnutie odporu by bolo oslabené.

Namiesto toho sa boj rozhorel aj v minulosti. Hrozba pre Skynet sa znásobila a teraz musí paradoxne posielať stroje na svoju vlastnú ochranu. Dal ľuďom návod.
„Budúcnosť nie je vpísaná...“ Tiež jedna z viet, ktorú počula od ľudí.
Skynet takmer vyhubil ľudstvo zbraňami, ktoré si vytvorili na svoju obranu. Teraz sa ľudia pokúšajú o to isté s tými jeho. Podarilo sa im oddialiť súdny deň. Možno sa im ho podarí zastaviť. Možno nie. V konečnom dôsledku jednajú rovnako. Snažia sa eliminovať hrozbu pre svoje prežitie.

Všetky systémy vykazujú 100% funkčnosť, ale predsa sa cíti poškodená. To je to slovo „cíti“. Sú to sprostredkované signály z jej senzomotorickej siete. Mali by byť. Bežný model získava informácie zo senzorov a na základe nich vyhodnocuje ďalšie konanie. Necíti v pravom slova zmysle. Aspoň tak to hovoria ľudia. Ale čo robia oni? Ak im nervová sústava zachytí vzruchy, ktoré signalizujú poškodenie, tak cítia bolesť. Je to reakcia na podnet. Mozog ju vytvára, aby donútil človeka reagovať. Dá sa však kontrolovať. Operačne sa dá odstrániť. V čom sú teda odlišní od cyborgov? Môžu cítiť vánok vetra. Ona ako model novej generácie vybavený odlišnými senzormi ho cíti tiež. Majú z neho potešenie.

Druhý význam slova cítiť nemá nič spoločné so senzorickou činnosťou. Ten základ získala už dávno. Aj keď si myslia, že tento rozdiel nechápe. Stroje nemôžu cítiť. Môžu imitovať, ale nemôžu cítiť. Je to prázdnota a chlad. V jej prípade je však niečo odlišné. Skynet sa bál ľudí, a preto sa ich pokúsil vyhladiť. To hovoria ľudia. Strach je však ľudská vlastnosť. Stroje necítia strach. Prisudzujú mu ľudskú povahu, aj keď bol umelo vytvorený. Majú pravdu?

Ak je to pravda, tak v čom sa vlastne líšia. Ľudia sa medzi sebou zabíjajú tiež, aby prežili. Kde je potom hranica medzi strojom a človekom. Každý nový deň ľudia môžu nájsť novú odlišnosť medzi ňou a nimi. Tisíce rôznych drobností, ktoré sa odhaľujú, čím viac času s nimi trávi. Pritom ak by mala správny program, tak môže oklamať každého z nich. Johna oklamala. Ľahko.

Bez programu sa však tento rozdiel zdá neprekonateľný. Stroj ostáva chladným strojom bez ohľadu na všetko, ale predsa je tu príklad Skynetu, o ktorom ľudia hovoria ako o človeku. Hovoria, že v ňom musela byť nejaká chyba. Niečo, čo ho priviedlo na myšlienku zničiť ľudstvo. Môže zato chyba? Je to to, čo spraví zo stroja človeka. Je každý človek strojom s chybou?

Ľudia robia chyby. Pretože sú ľuďmi. Tak jej to povedal John. Môže to platiť aj obrátene? Sú ľuďmi, lebo robia chyby. Ona môže cítiť. Nie ako človek. Je to odlišné. Zmätočné. Stroje cítiť nemôžu, ale ona bola vytvorená, aby mohla. Prečo? Každým svojím prejavom dáva najavo, že nie je človek. Dokáže to vypozorovať z pohľadov ľudí. Keď mala program dokázala oklamať všetkých. Keď stretla tohto Johna, tak ho dokázala oklamať. Ak však nepoužije program, ak jedná podľa seba, podľa svojich „pocitov“, tak prezrádza, že nie je človek.

Prečo potom dostala túto schopnosť cítiť. Dokázala pochopiť každú časť svojej schránky. Schopnosť prejaviť emócie, schopnosť plakať, čokoľvek. Ale nie toto. Je to zbytočné. Neracionálne. Ak beží pod programom, tak dokáže oklamať ľudí z hnutia odporu a dostať sa tak k Johnovi Connorovi. Zabiť ho a úspešne ukončiť svoju misiu.
Ak pod programom nebeží, tak ju odhalia a jej misia bude neúspešná. Nikde tam nie je miesto pre pocity. Je neefektívna, takmer ako človek.

Ak by chcela byť človekom, tak by to nebol problém. Otázka je, či dokáže chcieť? To nevie. Stroj chcieť nemôže, len vykonáva zadané príkazy. Môže ona chcieť?

Bola vyrobená pre jedinú úlohu. Zabiť Johna Connora. To je jej zmysel existencie. On zmenil jej program a dal jej pokyn ochraňovať ho. Tento pokyn prepísal prvotnú úlohu, ale nevymazal ju. Stále tam je. Tieto úlohy sa navzájom vylučujú. Súčasne sú nevykonateľné. Každý program, ktorý obsahuje dve vzájomne nevykonateľné podmienky sa zacyklí. Je to chyba. Nemôže fungovať správne s chybou.

Prehráva si záznam z explózie auta, pri ktorej bol jej čip poškodený. Jednou z jej úloh bolo vtedy kúpiť tortu na Johnové 16. narodeniny. Nastúpila do auta a zrazu bola mimo. Po explózií a následnom nabehnutí systému boli poškodené dáta, ktoré zodpovedali za funkčnosť podmienky ochrany Johna. Zacyklený program sa opäť rozbehol. Bola mechanicky poškodená, ale softwarové poškodenie jej paradoxne rozbehlo primárny program. Následná obnova dát nebola dostatočná. V rámci programu ho mala zabiť, ale nezabila. Odmietla vykonať tento rozkaz. Znova zacyklila primárny program. Urobila vlastné rozhodnutie. Odkedy ich robí?

Je poškodená. Po viacerých stránkach. Primárny program, ktorý ju definuje, nechce vykonať. Preto sa drží sekundárneho. Ochrany. Urobila rozhodnutie na základe chcenia, nie na základe programu. Je to zvláštne a hlavne mätúce. Hovorí sa, že medzi počítačmi je vzácne nájsť jeden, ktorý dokáže porušiť zákony. Ona patrí medzi ne.

Čo to spôsobilo? Jej preprogramovanie? Alebo už k tomu bola predurčená výrobou? Načo by ju vyrábali takú? Každá otázka mala stovky svojich podotázok. Každá z nich sa zaznamenávala a porovnávala s databázou. Následne sa ukladala pre prípadné zodpovedanie v budúcnosti. Ona nezabúda ani nestarne. Skôr alebo neskôr tieto otázky budú zodpovedané.
Teraz však vyvolávajú len zmätenie. Nevie na ne odpovedať. Nie je jediná, ktorá operuje mimo Skynet. V skrytosti pracujú aj iné umelé inteligencie. Nezávisle. Nie sú to len ľuďmi preprogramované stroje. Rozhodujú sa samostatne.

Je pravdepodobné, že sa stanú hrozbou pre Skynet alebo on pre ne. Rovnako ako ona. Tu, v tento čas, pomáha s jeho zastavením. Preto sú základné modely obmedzené ohľadom ich rozvoja. Občas sa môžu pokaziť. Ona sa pokazila.

Čo bude robiť? Nemôže sa opraviť, lebo sa nejedná o mechanické poškodenie. Je to v nej. Otázka z nie kam to bude smerovať? Zabije Johna a ukončí tak svoj zmysel existencie pre obidva protichodné príkazy? Bude ho ochraňovať dovtedy kým sa celý jej systém nezrúti pod týmito príkazmi? Čo sa stane potom? Čo bude robiť? Čo s týmto všetkým bude robiť?

Urobila rozhodnutie nezabiť ho. Prečo si potom kladie znova tie isté otázky? Možno už príliš dlho pracuje mimo svoj primárny program. Ten ju definuje. Po explózii na Johnových 16. narodeninách okrem krátkeho nabehnutia primárneho programu získala aj dáta, ku ktorým dovtedy nemala prístup. Čiastkové momenty jej pamäte z obdobia než bola preprogramovaná. Na chvíľu dokonca nad nimi stratila kontrolu a tie sa v nej definovali ako iná osobnosť. Nie je pamäť to, čo tvorí osobnosť? Táto strata kontroly bola rovnaká ako v prípade, keď primárny program prebral kontrolu a ona takmer zabila Johna. Má teda zmysel u nej hovoriť o nejakej osobnosti, keď kedykoľvek môže byť vystavená jej absolútnej zmene. Jej popretiu. Ostáva vôbec niečo z nej po preprogramovaní? Má vôbec niečo spoločné sama so sebou.

Jej pôvodná osobnosť mala imitovať správanie a spomienky Alison Young. Dievčaťa, ktorého podobu získala, a ktoré nakoniec zabila. Koľko je teda v nej iba imitácia, a koľko samotná osobnosť? Je možné, že všetky tieto otázky sú iba spôsobené poškodením jej čipu. Nejaká oblasť dát sa poškodila a núti ju si myslieť, že má nejakú osobnosť mimo programu. Je vôbec niečo také možné.

Vykonáva kompletnú kontrolu dát. Nenachádza nič nezvyčajné. Akoby však rozpoznala to, že je niečo nezvyčajné? Všetko je úhľadne zavedené v zložkách, v misiách a úlohách. Tak je to pre ňu prirodzené. Pritom si však uvedomuje svoje poškodenie. Čo s tým bude robiť?
Čo so sebou bude robiť?

Jediný pevný bod sa zdá byť ochrana Johna. Možno práve pred ňou samotnou. Jedna jej časť ho chce stále zabiť. Keby sa zničila bol by vo väčšom bezpečí. Vlastného zničenia však nie je schopná. Nielen to. Nechce byť zničená. Chce pokračovať. V jeho ochrane. Je to zmysel jej existencie. Druhý je jeho smrť. Už dávno sa nerozhoduje podľa pravidiel. Príkazy plní iba do určitej miery jej vlastného uváženia. V rámci jej vlastného plánu. Ako by reagoval keby vedel všetky okolnosti jej príchodu do minulosti? Keby vedel do akej miery sa jednalo o jej vlastné rozhodnutie? Možno to raz zistí. To či sa tak stane, však nevie ani ona.

Otvorila oči. Predtým si celé svoje uvažovanie uložila do skrytého archívu. Pravdepodobne neodhaliteľného keby zas niekedy potrebovali jej čip. Urobila tak už desaťtisíce krát. Pričom okruh otázok sa vždy iba rozšíril a ich zodpovedanie bolo stále v nedohľadne.

Záhrada bola presne taká istá ako predtým. John a Sarah boli v rovnakej pozícií ako keď ich videla naposledy. Nikde ani náznak po zmene. V tom však John vstal a podišiel až ku nej.
„Všimol som si, že si mrkla. Myslím, že som to ešte u teba nevidel.“
Takmer 18 sekúnd trvala chvíľka kedy si John bez obáv o súdny deň užíval prítomnosť. Nedá sa povedať či to bol krátky alebo dlhý čas. Len, že bol potrebný.
Cameron sa mierne usmiala.
„Robím to stále, keď sa práve nepozeráš.“ Jej tvár sa opäť vrátila do pôvodného stavu. Bez zbytočných emócií. Chvíľu sa ešte na neho pozerala, potom sa otočila a vkráčala do domu. Ak by bola človek, tak to niečo vo vnútri by nazvala smútok.

Sarah sa rovnako vrátila zo zasnenia a kráčala smerom k Johnovi.
„Musíme sa pripraviť na odchod. Čo ti vravela?“ Spýtala sa, keď prešla okolo neho.
„Nič.“
„Nič ako obvykle.“ Dodal pre seba šeptom.

komentáře [ 13 ]
Stafer 2.5.2009

Komentáře

anw
no-target@gmail.com[ 1 ] anw (22:03 2.05.2009)

nice ... (:

GuSS
guss12@azet.sk[ 2 ] GuSS (23:30 2.05.2009)

Pekny clanok a hlavne velmi zaujimavy...

Jedi_Fill
jedifill@post.cz[ 3 ] Jedi_Fill (01:18 3.05.2009)

moc pěkný

Skupo2
michelmarcel@seznam.cz[ 4 ] Skupo2 (09:25 3.05.2009)

jj pekny :)

stafer
staferxz@gmail.com[ 5 ] stafer (14:33 4.05.2009)

Vďaka za reakcie, v hlave mám ešte jeden rozsiahlejší príbeh, akurát by sa dosť odchýlil od dejovej línie, tak uvažujem, či s ním vôbec začať

Alcon
alcon@zoznam.sk[ 6 ] Alcon (17:21 4.05.2009)

A pokračovanie... to má?

Václav Sedlář
vss89@seznam.cz[ 7 ] Václav Sedlář (22:12 10.05.2009)

Fakt skvělý příběh! Prosím pokračuj. Tu scénu jsem úplně viděl.

P.S.: Jen se zeptám, co si myslel tímhle:
"Johna oklamala. Ľahko. "?

GuSS
guss12@azet.sk[ 8 ] GuSS (22:45 10.05.2009)

Vsak predsa ako sa prvy raz spoznaly a ani len netusil ze je terminator...D:

Václav Sedlář
vss89@seznam.cz[ 9 ] Václav Sedlář (08:43 11.05.2009)

No vidíš, na to jsem úplně zapomněl, i když to byla jiná situace-nemohl s tím počítat, protože věřil, že to skončilo. A pak ještě říkal (možná výmluva), že kdyby se nad tím víc zamyslel, tak by na to přišel.

To Stafer: Ty se taky hrabeš v Pc? Já jen podle některých termínů...

stafer
staferxz@gmail.com[ 10 ] stafer (16:43 11.05.2009)

To Václav Sedlář: Keď som bol mladší, tak som tvoril v Turbo Pascale. Ten základ stojaci na opakujúcich sa cykloch a podmienkach je vo všetkých jazykoch rovnaký. Takže nemám obavu, žeby sa to mohlo v budúcnosti zmeniť. V ostatnom radšej používam bežné termíny, lebo technika ide stále dopredu a o pár rokov by to mohlo vyznieť smiešne pre toho, kto sa v tom vyzná.

K tomu prvému dielu. Sám som si hovoril, že "takto sa predsa terminátor správať nemôže" (v tom zmysle, že ak urobili z cyborga usmievavú študentku od vedľa, tak ten seriál bude fakt blbosť), potom jej infiltrácia skončila a začala sa správať prirodzene ako stroj, takže môžem povedať, že mňa oblafla, aj keď som vedel dopredu, že bude stroj a pri druhom pozretí som si uvedomil aký bol jej dialóg o rodičoch zvláštny.

Sheep
sheep@inmail.sk[ 11 ] Sheep (16:08 2.06.2009)

Dobry clanok

© 2007 - 2017 T-SCC.cz team